O Slovensku

Čože sa to deje ??? Prečo sa všetko v rámci európskeho čiže starého kontinentu vymklo spod kontroly, a ani nie osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny sa opäť topí v rozporoch a konfliktoch ?

Nič sa nedeje, len sa potvrdzuje stará pravda, že klamať sa nedá stále a neobmedzene. Pravda chodí síce pomaly, ale do cieľa vždy dorazí, a to aj napriek tomu, že klamstvo tam už dávno odpočíva.

Ak sa niekto pýta, prečo starému kontinentu hrozí nové delenie, vznik nových železných opôn, odpoveď je jednoduchá – nepoučili sme sa. Nechceme sa poučiť. Tlieskame imperiálnej politike, ktorú nikdy neprestala praktizovať Británia, Francúzsko či sa k nej pomaly vrátilo Nemecko, a nakoniec si ju opätovne (pod tlakom okolností) osvojilo aj Rusko. Hádzať na niekoho cez plot kamene, a pritom vykrikovať, že ak si plot posunie, príval kameňov sa zastaví … to je veľmi naivná politika. Ešte naivnejšie je tvrdenie, že agresorom nie je ten, kto hádže kamene, ale ten – kto si nechce posunúť plot. Alebo ho dokonca zvaliť.

V 90.rokoch ľudia ochotne uverili propagande, že Mečiar je diktátor, Slovensko čierna diera a treba zachraňovať Markízu. Dnes, keď poznajú pozadie mnohých vecí, majú prístup k informáciam, aj na veci sa pozerajú inou optikou. Mečiar a jeho éra sú pre nich naďalej neveľmi príjemnou spomienkou, ale na druhej strane už chápu, že aj nepriateľ môže občas hovoriť pravdu a vidieť veci také, aké naozaj sú. Dnes už nikto nemôže poprieť, že podstatou neprijateľnosti Mečiara v očiach tzv. demokracií bola jeho neochota podriadiť sa príkazom rôznych pobehajov a vagabundov, medzi akých dnes patrí aj nositeľ ceny za mier B.Obama. Politik, ktorý pre mier na svete neurobil vôbec nič …

Ch. de Gaulle to kedysi pomenoval otvorene – nechcel žiť v Európe, riadenej Nemeckom. Príliš dobre poznal a videl, že nemecká snaha o nadvládu na európskom kontinente nikdy neskončí, a nič na tom nezmenili ani dve prehraté svetové vojny. Rovnako celý život bojoval proti tomu, aby dianie na európskom kontinente ovládala veľmoc spoza oceána, ktorej rodný list bol ešte príliš horúci.

Kto videl jeho prejavy, musel cítiť zimomriavky, keď z úst starého generála zaznelo v prejavoch slovo Francúzsko. Vystrel sa, akoby doslova omladol, a v očiach mu zračila nielen úcta k vlasti, ale aj odhodlanosť vybojovať jej miesto, ktoré jej právom prináleží, Bol vlastencom v pravom slova zmysle, čo mu však nebránilo vidieť krajinu objektívne. Bol za spoluprácu na celom európskom kontinente, ale odmietal postavenie akýchkoľvek záujmov nad národnými záujmami.

Dnes by ho označili za nacionalistu. Možno by mu priradili aj slovo – extrémny. Nedá sa však nevidieť, že napríklad pre slovenských politikov bez výnimky je slovo Slovensko – naozaj len slovom. Ich vzťah ku vlasti má hodnotu moci a podielu na majetku, ktorý môžu získať. Keď hovoria o Slovensku, ich emócie sa rovnajú – nule. Vlasť ? Význam tohoto slova nepoznajú vôbec. Nejeden z nich odmietal samostatné Slovensko ako absurdnosť, ale pokiaľ ide o koryto, je prípustné aj vládnutie – absurdnosti. Kde asi dospeje krajina, vedená podobnými “ vlastencami “ ?

Lstí a klamem … tak sa volala kniha, ktorá kedysi opisovala praktiky izraelskej tajnej služby. Dnes vidíme jasne, kam táto politika viedla – k nenávisti. Veci zašli tak ďaleko, že napríklad v športe musí byť Izrael zaradený do európskych súťaží, pretože účasť v súťažiach, zodpovedajúcich jeho regiónu by znamenala rýchle vymretie všetkých izraelských športovcov.

Násilie a lož nikdy nesplodia úspech a mier. Konečný produkt vždy zodpovedá nástrojom, ktoré sa použili pri jeho výrobe. Preto sa dnes rozpadá európsky dom, preto dnes vládnu na starom kontinente nepokoje a zaplavujú ho ľudia, ktorí našu kultúru nenávidia. Preto sa dnes vymýšľajú absurdné riešenia, siaha sa po vydieraní a hrozbách.

Prečo ? Chýbajú pravidlá, ktoré by museli rešpektovať všetci, bez ohľadu na veľkosť krajiny, jej postavenie a bohatstvo. Nič nedokáže lepšie ilustrovať dnešok, ako fakt, že Slovák je dosť dobrý na výrobu špičkových produktov, ale nie je dosť dobrý – na primeranú mzdu.

Chcete takúto Európu, chcete také Slovensko ? Neverím … neverím, že tretinovú priemernú mzdu pokladáte za pokrok. Neverím, že ste spokojní so žobráckou mzdou za kvalitnú prácu a otrockými podmienkami, ktoré musíte znášať. Neverím, že vám stačí náhubok v podobe (údajne) otvorených hraníc, či regálov obchodov, preplnených predraženým svinstvom, za ktoré by počas socializmu skončili producenti na dlhé roky niekde vo väzení … neverím, že ste spokojní s úpadkom verejných služieb na Slovensku, vďaka ktorému niektoré regióny vyzerajú ako vystrihnuté z 30.rokov minulého storočia. Neverím, že ste spokojní so životom na dlh, ktorý vám ospevujú rôzni podplatení vagabundi, ktorých by ešte vaši rodičia prednedávnom opľúvali ako zradcov národa (a opľúvaním by to zrejme neskončilo).

Na veci sa dá pozerať rôzne – niekto bude pokrytecky vymenúvať, čo všetko chýbalo na pultoch obchodov počas socializmu, iný to vidí tak, že obchody boli prázdnejšie, lebo ľudia mali toľko peňazí, že výrobcovia nestíhali vyrábať a dovozcovia dovážať.

Avšak … keďže som tú éru zažil, vidím to trošku inak – nemali sme, lebo naša vtedajšia vlasť bola demokratmi vydieraná, že ak nebude rešpektovať ich názory a požiadavky, nebude si môcť nakúpiť, ani keby jej štátna pokladňa bola nabitá zlatými tehlami … hovorilo sa tomu moderným termínom “ hospodárske embargo „, a čelil mu celý východný blok. Donedávna ním bola terorizovaná Kuba (kde to skončilo len v dôsledku obáv, že Rusko v reakcii na americkú výbojnú politiku opráši plány na kubánske základne) …

Taká je skutočná tvár demokracie, také je pozadie dnešných problémov … zásluhou demokratov nás nenávidí zbytok sveta … a preto sa európsky kontinent prepadá do priepasti konfliktov a hroziaceho nového, zničujúceho svetového konfliktu.