O Slovensku

O novej vláde rozhodnú – Kotleba a Danko. Všetci ostatní budú okolo nich tancovať, bez ohľadu na oficiálne reči, ako stárnuci ženích s dýchacím prístrojom okolo obstarožnej panny, aby ešte naposledy v živote skúsil – či je chlap. Všetci sme prehrali, a najsmutnejšie je, že túto prehru sme si zaslúžili.

Nič na tom nemení ani definitívny odchod SDKÚ-DS na politický cintorín, pretože tam táto strana patrila už dávno, keďže nad slovenské záujmy kládla absolútne všetko. Nič na tom nemení ani slabučký zisk KSS (ktorej som dal hlas, ako som povedal už skôr), nič na tom nemení ani prekvapujúco nízky zisk doterajšej vládnucej elity SMER-u, nič na tom nemení ani krutá realita pre Sieť, kde sa možno konečne prebudia a pochopia, ako svet funguje.

Nech vznikne akákoľvek vládna koalícia, bude stáť na vratkých základoch. Ak niekto označuje tento výsledok za víťazstvo, asi by sa mal hlbšie zamyslieť nad svojím duševným stavom, pretože cieľom volieb by mal byť lepší život slovenského národa a prosperita slovenského štátu, nie porážka (či strata) politického rivala. Opäť sa potvrdilo, aké nebezpečné následky môže mať výber, založený na myšlienke – všetko je lepšie, než náš oponent.

Možno niekoho prekvapila facka, ktorú utŕžilo KDH. Ale pri pohľade na vystúpenie J.Figeľa počas volebnej noci ma napadlo jediné – reálnejší pohľad na smerovanie sveta majú aj deti z materskej škôlky, než politické špičky kresťanských demokratov. Alibistické táraniny s čakaním na celkové výsledky nemenia nič na tom, že z KDH sa stal dýchavičný mamut, patriaci skôr do múzea prehistorických príšer …

Ak sa pozriem na rozdelenie stoličiek v parlamente, behá mi mráz po chrbte. Pri predpokladanom vyčlenení SNS a Kotlebovcov vzniká neriešiteľná situácia – SMER-SD nemá žiadnu šancu na vytvorenie vlády, jeho oponenti sú na tom rovnako – zatiaľ ich čísla končia na cifre 71 (je 6,38 hod. ráno). SNS sa môže stať jazýčkom na váhach, ale v prípade priklonenia k oponentom SMER-u sa dá predpokladať, že skončí úplne rovnako, ako svojho času SDĽ. O nič lepší osud by ju však nečakal ani v prípade spolupráce s doterajšou vládnou stranou, a to už radšej nespomínajme šialený scenár – SMER, SNS a Kotleba. Ten by síce mohol priniesť zostavenie vlády, ale jeho jediným “ úspechom “ by bolo uvrhnutie krajiny na dlhé roky do chaosu. Dosť podobného tomu, čo svojho času postihlo Belgicko.

Ešte desivejšou víziou je zostavenie úradníckej vlády, iniciované prezidentom Kiskom. Už jeho voľba na tento post sa čoraz viac ukazuje ako omyl, pretože viac reprezentuje záujmy Bruselu a Bieleho domu, než slovenského národa. Často mám pocit, že je tým povestným slonom v porceláne, akého sme tu už svojho času mali.

Takže ?

Objektívne musíme priznať, že sme dostali nevábnu odmenu za roky, počas ktorých sme mlčky tolerovali rôzne neférové praktiky, ako sa dostať k moci a vládnuť krajine. Roky sme mlčky prehliadali, že volebné programy politických strán sú len zdrapmi papiera, kde nič neplatí už minútu po skončení volieb. Roky sme mlčky prehliadali, že v tejto krajine sa môže vládnuť, ale nikto nezodpovedá za výsledky, často aj následky svojho vládnutia. Roky sme prehliadali, že nikto nebol ani len stíhaný za škody, ktoré počas svojho vládnutia spôsobil tejto krajine – nie, tu nehovorím o rôznych škandáloch. Mám skôr na mysli autorov devastácie slovenského hospodárstva, jeho úplného rozvratu a straty akejkoľvek formy sebestačnosti.

Aj by som sa zasmial nad výrokmi predsedu SaS R.Sulíka, že je pripravený prevziať zodpovednosť za krajinu, keby to nebolo skôr na zaplakanie. Pretože v súčasnej dobe je platený za zastávanie záujmov Slovenska na pôde Bruselu, čomu sa v poslednej dobe veľmi nevenoval. Vo svojej pracovnej dobe organizoval kampaň pre svoju politickú stranu … no skúsme sa zamyslieť, ktorý zamestnávateľ by toleroval, že jeho zamestnanec si v pracovnej dobe organizuje iné záležitosti ? No, musíme priznať – nebol zďaleka jediný.

Predčasné voľby ? Nerobme si ilúzie, ich výsledok by nebol veľmi odlišný od toho aktuálneho. Riešením by naozaj mohla byť úradnícka vláda, ale len za predpokladu, že jej jediným cieľom by bola zmena pravidiel volieb, definitívne odstránenie organizovanej mafie – teda politických strán -, zníženie počtu poslancov (prečo by nemohol mať každý okres jedného poslanca ?), zavedenie pravidla, že jednotlivé rezorty môžu riadiť len ľudia s jasnou a prehľadnou profesionálnou minulosťou v danej oblasti, a zavedenie plnej zodpovednosti za škody, ktoré pri výkone funkcie spôsobia. Pretože za zločin pokladám aj hospodárenie “ na sekeru „, teda pravidelné deficitné rozpočty.

Lenže, to sme už v rovine fantázie … však odbornosť sa nenosí ani na pôde únie. O tom, ako na tom naozaj sme, najlepšie vypovedá citát z denníka SME, kde pod názvom článku Naživo z SaS …. je doplnená veta, že R.Sulík považuje SaS za víťaza volieb … a niekde ďalej v obsahu konštatovanie, že zo spolupráce po voľbách vylučuje SMER a ĽSNS. Ešte nie tak dávno bola neprijateľná aj SNS … čože sa stalo ? Nič, len ide o koryto … naozaj sme všetci prehrali, a môžeme sa hanbiť.