O Slovensku

Najviac horlivcov, volajúcich po potrestaní predstaviteľov bývalého režimu odjakživa pochádzalo z radov tých, čo s režimom usilovne kolaborovali … aj tu máme dvoch aktivistov, ktorí sa denno-denne budia s červeným beľmom, no akosi sa im nedarí … jeden sa dokonca skúšal vopchať niže chrbtovej kosti aj liberálom, ale čoskoro spadol z veľkej výšky, keď nielen nezložili vládu, ale si ho dokonca ani nevšimli, hoci (vraj) stál tesne vedľa ich šéfa …

Asi to bude tým, že aj v ríši zvierat je bežná tolerancia voči parazitom, nie však ich povyšovanie v spoločenskom rebríčku. Presnejšie zvieracom … pretože aj tie tvory vedia rozlíšiť, koho nepotrebujú … alebo potrebujú len na oškrabanie špiny z povrchu tela. A ani medzi šuďmi nefunguje, keď sa prezliekači kabátov skúšajú dostať medzi elitu …

Ak sa niekomu zdá, že ktosi sa dopustil umiestnením tabule, alebo busty na verejnom mieste nejakého porušenia zákona, existujú príslušné orgány, ktoré sú povinné jeho oznámenie prešetriť, prípadne vyvodiť príslušné závery. Pokiaľ nekoná v zmysle litery zákona, ale vezme “ spravodlivosť “ do vlastných rúk, nie je aktivista, či bojovník proti zlu, ale – vagabund. Pretože poškodzuje cudzí majetok, sám porušuje zákon. A je pochopiteľné, že ak narazí na majiteľa majetku, ktorý ničí, môže sa mu stať, že schytá pár nerátaných a odtiahne so stiahnutým chvostom … taký je už život, že väčší pes ….

V zásade si však myslím, že vôbec nejde o neprijateľnosť nejakej busty, či tabule. Skôr mám pocit (a rozhodne nie som sám), že sa niektorí ľudia obávajú návratu doby, v ktorej museli pracovať (hoci aj formálne) a nemohli parazitovať na daroch rôznych mimovládnych organizácií, ktorým vôbec nejde o dobro tejto krajiny a ľudu, ale len o ochranu záujmov vlastných chlebodarcov. Čo napokon dokazujú aj liberáli, ktorým ide o záujmy všetkých, ak sú to podnikatelia …