O Slovensku

Bankové tajomstvo býva jedným z inštitútov, ktorých ohrozenie sa pokladá v drvivej väčšine krajín za jeden z najťažších zločinov, a rozhodne sa netoleruje, bez ohľadu na úmysly páchateľa.

Cítim sa akosi zmätene, keď čítam absurdné vyjadrenia ľudí, ktorí majú byť zákonodárcami, hoci sa sami v zákonoch a normách neorientujú … A to už nehovoriac o tom, ak niekto pokladá porušenie zákona za prijateľný nástroj, ako odhaľovať porušenia zákona … Presnejšie, keď to využíva ako politický nástroj, na odstavenie protivníka, čo už vôbec nemá nič spoločného s ochranou záujmov štátu a občanov.

Takže … Bez ohľadu na to, že o našej (a nielen našej) polícii si nerobím žiadne ilúzie, práve poslanec by mal byť tým človekom, ktorý rešpektuje zákony a postupuje prísne v ich medziach, aby ochránil záujem občana a jeho práva.

Kaliňák a Bašternák ?

Neviem, či sa poznajú, aké aktivity majú či nemajú spoločné. Ani má to nezaujíma. Ak má niekto podozrenie, že nie je všetko s kostolným poriadkom, tak má postupovať v zmysle zákona, oznámiť tieto skutočnosti príslušným orgánom a počkať na výsledok. Ale ak niekto bez predošlého uplatnenia zákonných postupov rovno poruší zákon – je vagabund, a niet čo dodať.

Nehovoriac o tom, že mysľou prebehne otázka – koľkokrát si hrdinský mravokárca ešte pomohol obídením zákona, do koho práv zasiahol a ako to mieni využiť ? Teda informácie, ktoré nelegálne získal ?

Nehovoriac o tom, že v mnohých krajinách sú neprípustne dôkazy, ktoré boli získané nelegálnym spôsobom. Je to kritizované, avšak pochopiteľné – je totiž absurdné, aby zákon bol presadzovaný porušovaním iného zákona.

Kam to vlastne smeruje slovenská politika, alebo skôr SaS ? Priznám sa, že netuším. Mám však pocit, ktorý je čoraz silnejší a zároveň nepríjemný – nejde o zákony a spravodlivosť, ale len o vybavovanie vzájomných účtov.

Iste, poslanci SaS tvrdia, že polícii, ktorá je pod dohľadom R.Kaliňáka, sa jednoducho nedá veriť. Lenže, na veci sa dá pozerať rôzne, a priznám sa, že pre mňa je oveľa nedôveryhodnejšia strana a ľudia, ktorí napriek škandálu na ministerstve obrany za čias vedenia Ľ.Galkom, opätovne postavili na kandidátku a neskôr poslali do parlamentu tohto politika. Nehovoriac o spomienke na ich zvláštny postoj k I.Miklošovi v čase kauzy košického daňového úradu. Veľa kritizovali, ale v zásade nič zvláštne nerobili – ľudovo povedané, dymilo sa poriadne, len ohňa nikde nebolo.

A ešte maličkosť – vo svete býva úplne bežným zvykom, že zločiny vo svete financií vyšetrujú špecializované policajné jednotky. Takže slovné ataky, prečo na Slovensku vyšetruje podobnú kauzu NAKA, sú skôr trápnym pokusom, ako odpútať pozornosť od podstaty problému. Teda faktu, že asistent poslanca porušil závažným spôsobom zákon.

A na záver, opýtal som sa niekoľkých známych, ako sa zvykne v týchto prípadoch postupovať. Všetci konštatovali, že podobné porušenie zákona (teda ohľadom bankového tajomstva) sa bežne rieši uvalením väzby na obvineného. A len sa zasmiali nad tvrdením poslanca, že hrozba väzby padla vo chvíli, keď asistent chcel pomoc právnika. Opäť dym, bez ohňa … Alebo skôr snaha o maskovanie podpaľača ?