O Slovensku

Zlostné reakcie predstaviteľov únie na úspech jej odporcov v Británii sa dali očakávať. Rovnako sa dal očakávať primitivizmus v podaní J.C.Junckera (bábky v rukách nadnárodných korporácií), či M.Schulza, o ktorého intelekte dostatočne svedčí jeho vystupovanie v diskusiách s oponentmi.

 

Mali by sme sa však zamyslieť, čo vlastne pokladajú títo páni za znaky demokracie. Pretože právo na slobodné vyjadrenie názoru, či rozhodovanie o budúcnosti – tam asi patriť nebude, alebo bude patriť len vtedy, ak budú rozhodnutia v súlade s ich záujmami.

Verbálny útok Junckera na Faragea, teda úspešného protivníka, len potvrdil, ako hlboko európsky kontinent klesol, keď na čele medzinárodného spolku môže stáť politik, ktorý sa najviac zviditeľnil tým, ako využíval svoje postavenie na zvýhodňovanie rôznych spoločností počas ich aktivít v jeho domovskej krajine. V podstate sa dá povedať, že nikto nemal záujem prešetriť jeho aktivity … čo asi dnes náramne pripomína stav práva a spravodlivosti aj na Slovensku.

Pôsobí smiešne, ak niekto vyčíta zástancom brexitu, že použili v kampani nepravdivé tvrdenia, či vyslovené klamstvá. Pretože práve Brusel je známy podobnými praktikami, a práve lož je bežným pracovným nástrojom v únii, ak treba dosiahnuť nejaký cieľ. Nie nadarmo sa hovorí, že kto čím bojuje, tým aj padne.

 

Stačí si spomenúť na lži, ktoré predchádzali vstupu Slovenska do únie, prijatiu spoločnej meny, alebo vydieranie, spojené s prijatím eurovalu – teda vytvorením fondu na záchranu politicko-bankárskych podvodníkov. Stačí pripomenúť, ako veselo sa v rámci porušujú zmluvy a pravidlá, ak je to v záujme Berlína či Paríža. Čo chce teda Brusel vytýkať svojím oponentom ? Použitie jeho vlastných praktík ? Smiešne, ba až trápne.

Projekt spoločného domu je ilúziou, ktorá nemá perspektívu, pretože ho chcú realizovať ľudia, bažiaci po majetku a moci. Neobmedzenej moci … ostatných pokladajú len za nástroje, potrebné k dosiahnutiu cieľa. Preto sa dá povedať, že projekt únie je – mŕtvy.