O Slovensku

Prvým pokusom bola petícia, ktorá akosi nevyšla, keďže ju podpísalo sotva 8% oprávnených voličov, pričom žiadala to, čo sa na Slovensku tak úspešne použilo v prípade eurovalu – opakovanie hlasovania, aby si hlasujúci uvedomili, že hlasovanie je platné vtedy, ak je výsledok zodpovedajúci (niekoho) predstavám … teraz prichádza list tisícky “ právnikov „, aby vláda pochopila, že výsledok ľudového hlasovania ju k ničomu nezaväzuje.

Dostávame sa k podstate ľudového hlasovania (či už je to referendum, alebo parlamentné voľby) – v zásade nie je výsledok záväzný nikdy a v žiadnom prípade. Stačí si pripomenúť, že na Slovensku víťazstvo vo voľbách nezaručuje nič – dokonca ani účasť vo vláde. Stačí, ak sa porazení dohodnú, že budú víťaza – ignorovať.

Podobným spôsobom sa uvažuje aj v prípade referenda, a nielen na Ostrovoch. Výsledok nezodpovedá tomu, čo očakával (nielen) Cameron, a tak sa hľadá cesta, ako si ho jednoducho – nevšímať. Ľud hlasoval a rozhodol ? A čo nás po výsledku, keď je iný, než sme si želali. Tak uvažujú niektoré “ autority „, či ľudia, ktorí sa pravidelne oháňajú svojím právnickym vzdelaním a paragrafmi. Napokon, máme množstvo skúseností aj vo verejnej či štátnej správe, kde sa vždy (a za každej vlády) všetko nastaví tak, aby prišiel správny (teda požadovaný) výsledok. Nie, nie … nie výsledok, zodpovedajúci verejnému záujmu. Verejný záujem … pch, čo tam po ňom, nie ?

Zvrátenosť súčasných elít najlepšie ilustruje úvaha istého redaktora, že aj u nás by boli potrebné nejaké americké vojská. Dokonca vo svojej úvahe argumentuje tým, že už by nemohlo dôjsť k tomu, čo sa stalo v auguste 1968, lebo by na našom území boli spojenci – a mal by im veliť podľa možnosti – Američan. (Viac tu)

Komické je, že v prípade (nedokázaného) listu V.Biľaka sa jednoznačne hovorí o vlastizrade, a tu niekto hovorí o pomoci a prospechu. Asi niekto skúša variť národ na spôsob žaby v pomaly ohrievanej vode … ktovie. Isté však je, že kroky vedúce k federalizácii európskej únie sú v kombinácii s rozmiestňovaním amerických (nie spojeneckých, či aliančných) jednotiek tak očividným pokusom o zbavenie samostatnosti, že sa dajú bez akýchkoľvek obáv označiť za akt vlastizrady – a ten sa dlhé stáročia trestal (a napríklad v USA aj trestá) jediným spôsobom – trestom smrti.

Aj preto sa neustále objavujú snahy o manipuláciu s verejnou mienkou vo forme upozornení, že ak nebude ľud hlasovať v súlade so želaniami mocných, nebude jeho hlas – vypočutý. Alebo skôr – nemusí byť vypočutý, lebo to nie je záväzný akt. Zaujímavé však je, že v prípade uspokojivého výsledku všetci hovoria – výsledok je záväzný a je potrebné, aby sme sa ním riadili, lebo je to prejav demokracie a vôle ľudu.

Na záver – istá žurnalistka vyjadrila pobúrenie, že doteraz neodstúpil minister Kaliňák, a pri tej príležitosti spomenula, že nemecký prezident odstúpil už len pri náznaku prvých odhalení. Akosi pozabudla spomenúť aj to, že výsledkom šetrenia bolo oslobodenie nemeckého exprezidenta spod všetkých obvinení, priznanie odškodného a zároveň konštatovanie, že na všetkom mali najväčší podiel – médiá. Lenže, to sa už akosi nikomu nehodilo do kariet, takže sa o tom – mlčalo.

Aj to je dôkaz, že nielen slovenským novinárom záleží na všetkom možnom, ale na pravde a objektívnosti – nikdy.