O Slovensku

V schopnosti ministra financií som prestal veriť vo chvíli, keď svoju neschopnosť dôsledného preštudovania štatistických údajov hodil na plecia autorov štatistiky a bohorovne prehlásil – naleteli sme … a celkom dobre ma pobavilo aj nové pomenovanie – KaziGraf. No v poslednom čase nielen mňa prechádza smiech, lebo sa ukazuje, že tento pán chce dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet za pomoci absurdných postupov a riešení.

Nedávno to bola pripravovaná zmena poplatkov za zápis vozidiel do evidencie, kde sa už nikto ani nesnaží hovoriť o poplatku za vydanie evidenčných čísel, ale rovno sa hovorí o – novej dani. Najnovšie prebleskla médiami správa, že sa pripravuje vyrúbenie zvláštneho odvodu z neživotných poistení – autá, domy a spol. Vraj si od toho sľubuje majster finančník na ministerstve financií prínos vo výške desiatok miliónov eur do štátnej pokladne.

Nič nesvedčí lepšie o neschopnosti politikov (nielen tohoto pána) viesť štát k prosperite. Niet divu, že vymýšľajú absurdné dane a poplatky, pretože doteraz všetci bez výnimky plnili štátny rozpočet výpredajom majetku štátu. Tieto zdroje príjmov sa však pomaly vytrácajú, a je len otázkou času, kedy sa naplno odhalí, ako táto spoločnosť žije od roku 1990 na úkor budúcich generácií.

Ak sa pozorne pozriete na zákony, súvisiace so službami pre obyvateľstvo, zhrozíte sa. Akákoľvek maličkosť sa zneužije na obmedzenie nárokov, či vyrúbenie dodatočných poplatkov. Pri pozornom čítaní právnych noriem ľahko zistíte, že najväčšími nepriateľmi štátu sú – manželstvo, dôchodcovia, zdravotne postihnutí, a v podstate aj deti.

Už klasickým príkladom je rozdielny postoj štátnych úradníkov k rôznym formám vzťahov. Pokiaľ majú spoločného potomka ľudia, žijúci v spoločnej domácnosti bez úradného “ požehnania „, teda druh a družka – majú nárok na rôzne formy (nielen) finančnej výpomoci. Ak však urobia tú “ chybu „, že uzavrú manželstvo, zrazu zistia – ako sa kopli. Väčšina dovtedajších práv sa stane minulosťou.

Komédia sa často odohráva aj okolo zdravotne postihnutých. Na jednej strane sú zriadené rôzne maličké okresy (nech sa služby priblížia národu), no na strane druhej tam nič nevybavíte a musíte stále cestovať do sídla bývalého “ veľkého “ okresu, lebo do tých malých prešli len niektoré oddelenia a právomoci. Aký zmysel má tento cirkus ? Sme takí bohatí, aby sme financovali tieto trafiky pre neschopných ? Ide vás trafiť šľak, keď potrebujete odovzdať dokumentáciu príbuzného, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok, a zistíte, že na úrade čerpajú mesačnú dovolenku (pritom do vášho regiónu chodia na na štyri hodiny týždenne), a tak musíte cestovať do iného okresu, aby ste neprešvihli termín odovzdania dokumentácie – ináč ju môžete vybavovať znova.

Školská trieda – na začiatku školského roka svietia na polovici lavíc rôzne pomôcky, kúpené za štátne prostriedky. Druhá polovica lavíc je prázdna. Rozdiel ? Deti v prvej skupine sú sociálne znevýhodnené (rodičia bez príjmu … a bez trvalého záujmu o prácu), v druhej skupine sú deti rodičov, ktorí tomuto štátu odvádzajú nemalé dane, aby si zaplatili právo kúpiť to, čo iným dajú bezplatne za ich peniaze.

Vraj je nám lepšie, ako kedysi … nedajte sa vysmiať. Platíme toľko daní a rôznych poplatkov, že časy  socializmu môžeme označiť ako – zlaté. A smerujeme do pekiel …