O Slovensku

“ Socialisti radi rozdávajú z cudzieho “ – (voľne interpretované) takým názorom sa neraz prezentoval šéf liberálov R.Sulík, v rôznom čase na na rôznych miestach. No, možno si ani neuvedomil, že v konečnom dôsledku charakterizoval ako socialistu aj seba, I.Mikloša, M.Dzurindu či iných politikov z obdobia, keď sa slovenský majetok rozdával priehrštiami do zahraničia – za symbolické ceny. Stačí spomenúť rozdávanie ozdravených bánk …

Prečo vlastne mať blog ? Prečo sa vyhnúť kritike politiky R.Fica a nestrácať čas s jej analýzou ? Prečo sa snažiť o nezaujatý pohľad na dianie, nielen na Slovensku a hľadať pravdu, nekonzumovať odpad, produkovanými médiami ?

Najprv k druhej otázke, teda obídeniu kritiky a analýzy politiky R.Fica. Ak by som sa mal vyjadrovať k tomu, čoho svedkami sme boli počas vlád pod jeho vedením, asi by som nerobil nič iné, len vyberal čriepky a rozbíjal ich na ešte menšie čriepky. A nič by sa nezmenilo, presnejšie by sa nezmenil ani R.Fico, ani jeho vlády a ani opatrenia, ktoré denne produkujú. Pre mňa stačí jediné konštatovanie – nesúhlasím s tým, aby riadil túto krajinu, nesúhlasím s jeho politikou a ideami. Nemienim ho však urážať, pretože aj napriek nesúhlasu s jeho vládnutím rešpektujem, že na svoje miesto sa dostal zásluhou toho, čo jeho oponentom smrdí – cieľavedomým sledovaním plánu, ktorý si pripravil. A nepochybne musel svojho času veľmi tvrdo pracovať na jeho naplnení, hoci pod pojmom tvrdá práca by sme asi každý chápali niečo iné.

Anarchisti tvrdia, že všetko zlo je spôsobené popretím prirodzenosti a zavádzaním umelých inštitúcií a štruktúr. Jedinec musí mať možnosť sám rozhodovať o svojom živote a osude. Nikto nemá právo nútiť ho do niečoho, čo by sám nechcel, ani ak je k tomu nútený väčšinovou spoločnosťou. Z toho dôvodu anarchisti odmietajú uznať opodstatnenie vlády, štátu či polície.

Záujmy jednotlivca nemôže presadzovať žiadny sprostredkovateľ, ale len jedinec samotný, prípadne človek, ktorého sám priamo svojim zastupovaním poverí a ktorého konanie môže priamo ovplyvniť. Štátny aparát, zastupiteľská demokracia ani volebný systém podľa anarchistov neodráža túžby a potreby svojich občanov.

Koľko anarchistov máme v najvyššej politike ? Súdiac podľa exhibicionizmu pred kamerami, je ich pomerne dosť. Slovenská politika je preplnená ľuďmi, ktorí verejne, bez hanby tvrdia, že ak akákoľvek inštitúcia rozhodne inak, než podľa ich predstáv, je pravdepodobne (niektorí tvrdia – isto) – skorumpovaná. Pre týchto ľudí je vinníkom každý, koho za vinníka označia. Pre týchto ľudí je prijateľné všetko, aj porušenie zákona, ak dosiahnu svoj cieľ – teda odstavenie nimi označeného vinníka. Nie je tento spôsob myslenia cestou k anarchii ? Povedzte si v duchu a úprimne – hoci ste nevolili R.Fica, môžete ovplyvniť konanie svojich zástupcov, ktorí sa dostali do parlamentu ? Môžete ich prinútiť, aby rešpektovali ducha novembra 1989, ktorým sa neustále a pri každej príležitosti oháňajú, a označovali za zločincov len tých, ktorých zodpvednými za spáchanie zločinov označil súd ? Môžete ich prinútiť, aby nemanipulovali s verejnou mienkou za pomoci klamstiev ?

Ak poslankyňa SaS L.Nicholsonová tvrdí, že predseda parlamentu A.Danko ju verejne ponižoval a šikanoval, tým vlastne tvrdí, že sa dopustil závažného porušenia zákona, ktoré môže byť za istých okolností definované aj ako trestný čin. Prečo sa jej voliči, ktorí v diskusiách opreteky nadávajú na adresu A.Danka, neopýtajú, či v tejto veci využila svoje zákonné možnosti a podala trestné oznámenie na A.Danka ? A ak to neurobila, prečo sa jej neopýtajú,z akého dôvodu ? Dostali by vôbec nejakú odpoveď, teda s výnimkou tradičnej výhovorky, že nedôveruje justícii či orgánom, činným v trestnom konaní ?

Bývalý učiteľ na základnej škole, kde som kedysi chodil, musel zo školy odísť, lebo ktosi na neho hodil obvinenie, že obťažoval žiačku (určite len náhodou prepadajúcu práve z jeho predmetu), a keďže bol slobodný, bývajúci v malom byte, nemohol dokázať, že je nevinný a naozaj v čase, kedy ku skutku malo dôjsť – spal doma. Musel dokazovať nevinu !!! Skončil nakoniec pri odvoze smetí, a do školy sa nevrátil ani po spoločenských zmenách, lebo komunisti síce stratili moc, ale jemu biľag na mene a povesti – ostal. Hoci nebol nikdy súdený, ani odsúdený.

Do tejto doby sa vraciame, ak tlieskame obvineniam, ktoré nie sú podložené rozhodnutiami súdov. Do tejto doby sa vraciame, ak niekto môže na svojho oponenta hodiť špinu, a nikto od neho nežiada, aby svoje tvrdenia podložil – dôkazmi. Chceme naozaj, aby spoločnosť stála na takýchto, doslova plesnivých základoch ? Spoločnosť, ktorá toleruje hádzanie špiny, sa sama stáva špinavou. Chcete, aby v takej spoločnosti vyrastali a žili vaše deti ?

V našej najvyššej spoločnosti sa zaviedli zaujímavé praktiky – v mene boja o moc sa toleruje všetko. A my sa prizeráme, dokonca ešte tlieskame, keď niekto hádže špinu na iných, ohovára, klame a zavádza. Pritom napr. poškodzovanie mena, povesti … či ohováranie sú závažnými porušeniami rôznych zákonov. A sú to skutky na hrane zákona, kde sa môže príslušný orgán prikloniť aj ku konštatovaniu, že sa jedná o trestný čin. Všetko záleží na uhle pohľadu.

Nehovoriac o tom, že Slovensko je asi jedinou krajinou, kde príslušné orgány konajú len na požiadanie. Alebo v situácii, keď sa už mlčať nedá. Ako je to možné ? V čase, keď som žil v zahraničí, si dovolil istý poslanec povedať o svojom oponentovi, že je podvodník. O pár dní už musel vypovedať na polícii, kde bez akéhokoľvek podnetu sa začali jeho tvrdením zaoberať, a žiadali od neho, aby svoje verejné tvrdenie vysvetlil, prípadne podložil aj dôkazmi. Keďže to nevedel urobiť, musel zložiť mandát, čeliť trestno-právnym následkom, zaplatiť vysoké odškodné a jeho kariéra v politike – skončila. Na Slovensku ? Kdeže, tu môže povedať poslanec hocičo, a nikoho to nezaujíma. nikomu nevadí, že svojím správaním dehonestuje povesť inštitúcie, akou by mal byť parlament. Mal … ale nie je. Pritom v iných krajinách, ktorým sa údajne chceme podobať či ich dokonca dobehnúť, je česť a povesť parlamentu ako zákonodarného zhromaždenia nedotknuteľná. A s každým, kto na tieto atribúty siahne, sa vedia vysporiadať rázne a nemilosrdne.

Problémom opozície, protestujúcej proti zavedeniu určitého parlamentného kódexu, nie je jeho obsah, ale samotná idea – pravidlá, ktoré by museli rešpektovať a ich dodržiavanie by bolo vymáhateľné. Pretože slovenskému politickému dianiu vyhovuje všetko, okrem pravidiel a zodpovednosti.

Predtým, než začnete tlieskať námietkam opozície, skúste sa zamyslieť nad slovami A.Danka – SaS neprišla so žiadnymi návrhmi v tejto otázke. Prečo ? Prečo niekto protestuje proti zavedeniu pravidiel, ale ak má možnosť zasiahnuť do ich obsahu, mlčí ? Odpoveď sa ponúka samotná – obsah mu je ľahostajný, pretože o pravidlá nestojí. Skúste sa pozrieť do iných, zahraničných parlamentných zhromaždení – pobehujú tam ľudkovia v tričkách s hanlivými nápismi, vrieska sa tam, nadáva ? Sotva … ak teda nepokladáte za štandardný vzor ukrajinský parlament, kde sa bežne máva aj zbraňou.

Nespokojnosť sa dá vyjadriť rôzne, často aj zábavne (čoho dôkazom sú napríklad aj vystúpenia v britskom parlamente), ale aj vtedy sa dá zachovať istá forma dôstojnosti a úcty k inštitúcii, v ktorej sa diskutujúci nachádzajú. Prečo to nejde na Slovensku ? Pre nejakú fiktívnu slobodu názoru, do ktorej niektorí ľudia pokojne zahrnú aj verbálne či dokonca fyzické útoky na svojich oponentov ? Čo myslíte, ako by skončil britský poslanec, ak by fyzicky napadol svojho kritika, hoci by ho ten verbálne a opakovane napádal ? Na Slovensku sa však fyzický útok toleruje, ak to niekomu vyhovuje – a nikoho nezaujíma, aký to má dopad na povesť inštitúcie, akou by malo byť zákonodarné zhromaždenie.

Neuráža vás, ak vám niekto pokojne prehlási do očí, že trestný čin je prípustný, ak tým dosiahne potrestanie človeka, ktorý sa podľa jeho mienky dopustil – trestného činu ? Akým spôsobom chcete (sami sebe) obhájiť podobne zvrátené tvrdenie v spoločnosti, kde je bežnou praxou väznenie ľudí, ktorí ukradli pár zemiakov či kukuríc, aby sa najedli ? Akým spôsobom chcete (sami sebe) zdôvodniť, že tolerujete podobné konanie u človeka, ktorý má tvoriť zákony a dohliadať na ich plnenie ?

Nemôžete utrieť blato na povrchu, a tváriť sa, ako ste pokročili, hoci kráčate po – uschnutom blate. Nič tým nezmeníte, len sa opijete povestným (plesnivým) rožkom. A potom už len zaprší, a ste na tom rovnako, ako predtým.

Verejný protest … veď to slovné spojenie už znie viac hanlivo, než dôstojne. Viete, čo je verejným protestom, keď niekto neverí systému, ako to napríklad na Slovensku opakovane hovoria zástupcovia opozície ? Napríklad – zloženie mandátu a vzdanie sa všetkého, čo s tým súvisí, vrátane postavenia a benefitov. To je skutočný a nefalšovaný verejný protest – odmietnutie účasti, čo i len fyzickej, na tom, s čím nesúhlasím. Keď niekto odmieta prítomnosť ľudí, ktorých podozrieva z najrôznejších porušení zákona, prečo sedí s nimi v jednej miestnosti, lavici či inštitúcii ? Keď vidí, že neodídu, hoci je o svojej pravde presvedčený, prečo teda neodíde sám a nechráni svoju povesť ? Verte, keby sa poslanci opozície zajtra zdvihli a opustili parlamentné lavice, pretože sa nechcú podieľať na tom, čo sa v tejto krajine deje – malo by to oveľa väčší účinok, ako ich párty v mestách na Slovensku. Volič by začal premýšľať – čo sa deje, ak sa niekto vzdáva všetkého ? Kto bude chrániť moje práva, keď moji zástupcovia odchádzajú ?

Lenže, na to treba niečo viac, ako svalnaté reči … na to treba mať určitú formu sebaúcty, zmysel pre slušnosť a morálku. A preto blog … pretože účasťou na zhromaždení, kde niekto pokrikuje o zlodejoch a podvodníkoch, ale pritom pokojne sedí v lavici vedľa nich – sa nič nevyrieši. Maximálne sa vymenia medzi sebou …