O Slovensku

Som zhnusený z toho, že niekto v pozícii poslanca parlamentu SR môže vojakov krajiny, ktorá si bez akéhokoľvek právneho základu vybavuje účty so svojimi údajnými nepriateľmi formou štátneho terorizmu, či neoprávnene a dlhodobo väzní ľudí na Guantanáme – nazývať zárukou mieru v Európe.

Som zhnusený z toho, že môžete schvaľovať verejne to, čo ste v prípade tých, ktorí “ dočasne “ navštívili Československo v auguste 1968 – odsudzovali. Kde vošla čižma amerického vojaka, odtiaľ už neodišla – a len málokedy priniesla pokoj a mier. Mohli by o tom rozprávať obete v Iraku alebo Afganistane, ale aj v iných regiónoch sveta. Môžu o tom hovoriť obyvatelia Nemecka, odkiaľ okupačná čižma “ dočasnej “ americkej správy po druhej svetovej vojne už neodišla, a dodnes ani len netušia, aké zbrane sa nachádzajú na rôznych základniach, ktorými je ich krajina doslova posiata.

Som zhnusený z toho, že za záruku mieru pokladáte vojakov krajiny, ktorá v mene svojich mocenských ambícií obetuje kohokoľvek a kedykoľvek … krajiny, ktorá hovorí o medzinárodnom práve, ale sama ho rešpektuje len podľa toho, čo sa jej aktuálne hodí. Krajiny, ktorá sa za každú cenu snaží dostať čo najbližšie k hraniciam Ruska so svojimi vojenskými silami, čím na starom kontinente prispieva k rastu napätia, ale rozhodne nie – k mieru. Krajiny, ktorá podporuje súčasnú ukrajinskú vládu, spolupracujúcu s obdivovateľmi S.Banderu, ktorého gerila vraždila aj na území bývalého Československa.

Som zhnusený z toho, že máme v parlamente ľudí, ktorí rinčanie zbraňami nazývajú zárukou mieru a ignorujú obete, ktoré to doteraz prinieslo. A kladiem si otázku – ako hlboko sa ešte dá klesnúť, a čo všetko sme ešte ochotní ako voliči a daňoví poplatníci tolerovať. A mám vážne pochybnosti, že ľudia, ktorí nazývajú amerických okupantov na európskej pôde zárukou mieru a slobody, tvrdili niečo iné, keď bývalé Československo gniavila čižma sovietskeho okupanta a iných “ spojencov „. Pretože ľudia – sa nemenia, mení sa len čas.