O Slovensku

Svojvôľa poslancov už presahuje všetky medze. Ak kedysi poslanec opatrne zvažoval, či v priebehu volebného obdobia opustí stranu, alebo zmení farby, dnes sa to deje úplne bežne. Sotva skončili voľby, už sme mali nezávislých poslancov (hoci dôsledne v duchu litery zákona sa nezávisle kandidovať nedá), najnovšie jedna strana jednoducho zanikla a poslanci sa presunuli – do inej. A to podotýkam – koaličná strana.

Možno premiér verí, že zúžením koalície na troch partnerov a presunom poslancov sa všetko vyriešilo, a kára môže hrkotať ďalej, ale realita je iná. Z volebného obdobia totiž neuplynul ani rok, a sme svedkami toľkých prešľapov, či doslova kotrmelcov zo strany poslancov, že by sme sa naozaj mali hlboko zamyslieť a konať. Realita je totiž taká, že členovia vládnej koalície urobia všetko preto, aby ju udržali pohromade a ak to nepôjde inak, možno ju aj zalejú do betónu. Poslanci opozície urobili z parlamentu cirkusové šapitó. Najvyšší čas, aby sme povedali dosť. Ináč to bude ešte horšie.

Práve súčasné volebné obdobie ukazuje v plnej nahote, ako chýbajú pravidlá – a to tak v parlamente, ako aj volebnom systéme. Niektorí poslanci si už sotva pamätajú, aké je ich politické presvedčenie, pretože sa zmenili na blšky-skokanky a v mene udržania lukratívneho postu preskakujú podľa potreby z jedného psa na druhého – len nech ich donesie do teplej a pohodlnej búdy. Iní poslanci sú zase multifunkční, a hoci sa snažia zalepiť voličom oči populárnym zrieknutím sa platu, realitou je, že vo viacerých funkciách ich nedržia platy, ale moc, ktorú ich postavenie prináša – a v porovnaní s mocou je aj oželený peniaz smiešnou hodnotou. Deň má stále len 24 hodín, obligátna pracovná doba trvá osem hodín a nech poslanec tvrdí čokoľvek – nedokáže ani nemôže vykonávať náplň viacerých funkcií zodpovedne, plnohodnotne a v prospech voliča. A volič právom očakáva, že poslanec si za svoj lukratívny príjem odpracuje mesačne minimálne toľko hodín, ako väčšina ľudí za žobrácku – minimálnu mzdu.

Dnešný parlament je v podstate ukážkou, kde veci dospejú, keď volič netrvá na zodpovednosti politikov za ich rozhodnutia pri riadení štátu. Je ukážkou, ako rýchlo zavládne anarchia, ak neexistujú pravidlá, ktoré by umožňovali kontrolovať činnosť poslanca, výsledky jeho práce a hlavne – neexistujú pravidlá, ako ho účinne a bez meškania zbaviť mandátu, ak si svoje povinnosti neplní.

Nerád to hovorím, ale z môjho pohľadu sa udialo za pár mesiacov po voľbách toľko zmien, že mám pochybnosti o legitímnosti nielen vládnej koalície, ale v podstate obsadenia celého parlamentu. Jedna strana de facto zanikla, poslanecký klub jej v podstate ani nevznikol. Poslanci prešli väčšinou do inej politickej strany (aj keď niektorí tvrdia, že len zmenili klub), čo rozhodne nie je v súlade s pravidlami, pretože voliči ich volili ako kandidátov SIETE, nie strany MOST-HÍD. Minister SIETE musel rezignovať, čo tiež stojí za zamyslenie, lebo to naplno potvrdilo, že pri obsadzovaní kresiel nejde o odbornosť, ale len o stranícke tričko a jeho farbu. Došlo aj k výmene štátnych tajomníkov … niekto možno povie, sú to len malé úpravy, ale ja by som to nazval inak.

Kšeftovanie s mocou

O poslancoch dvoch strán (B.Kollára a M.Kotlebu) počujeme najviac vtedy, keď ostatní na nich hádžu špinu. O nejakej zmysluplnej činnosti z ich strany som akosi nepočul, možno primálo čítam “ mienkotvorné “ médiá, ale naozaj mám pocit, že ich záujem o veci verejné skončil zasadnutím do poslaneckých lavíc a zložením poslaneckého sľubu. Takže – myslím, že sa oprávnene (a určite nie som sám) pýtam – kde to skončí ?

Celkovo sa k činnosti opozičných strán nedá vyjadriť v pozitívnom svetle. Pokiaľ myslel R.Sulík pod slovným spojením “ tvrdá opozícia „, ktoré použil v povolebnej debate Markízy, vytvorenie cirkusu, pobehovanie po mestách a hádzanie špiny na oponentov, tak si asi pomýlil divadelné javisko s riadením štátu. A to už nehovorím na opakované otázky mojich priateľov a známych, dlhodobo žijúcich mimo Slovenska, ktorí sa oprávnene pýtajú – čo sa to deje ? Nevadí vám, že zákonodarcovia nám robia vo svete hanbu ? Iste, dnes nám už nerobia ten typ hanby, ako kedysi – keď chodili donášať na pôdu rôznych medzinárodných inštitúcií, špinili meno Slovenska a často konali proti jeho záujmom len preto, že sami neboli pri moci. Ale …

V podstate aj dnes sa chovajú podobným spôsobom, keď úmyselne na domácej pôde torpédujú svojimi vyjadreniami šancu, aby sa Slovensko zapísalo do dejín nezmazateľným písmom a dalo svetu najvyššieho predstaviteľa OSN. 

Začínam byť presvedčený, že východiskom z tejto situácie môže byť rezignácia vlády, vytvorenie úradníckeho kabinetu, kompletné prepracovanie volebného zákona, prijatie poslaneckého kódexu, obmedzenie práv poslancov na zmenu politickej strany a následne – po vykonaní všetkých, potrebných úprav – riadne voľby, ktoré prinesú poriadok do chaosu, dnes vládnuceho v celom štáte.