O Slovensku

Bratislava má byť miestom, kde sa opätovne oživí habsbursko-lotrinský sen o obnove impéria, ktoré sa rozpadlo po tragických rokoch I.svetovej vojny. Našťastie … aj keď sa dnes mnohí búchajú do pŕs, že sú “ Európania „, skutočná moc je v rukách národov, ktoré poznajú a ctia svoje korene …

Len naivní ľudia veria verbálne deklarovanej rovnoprávnosti národov v rámci federalizovanej Európy. Už dnes je jasne vidieť, že pravidlá v rámci únie platia len pre tých, ktorí sú menší, slabší či chudobnejší. Ostatní sa pravidlami riadia, ak im to vyhovuje. Stačí spomenúť rozpočtové kotrmelce Grécka, či talianske hraničné “ sitko „, alebo nemecko-francúzsky podvod s názvom “ euroval „, ktorý mal v skutočnosti zachrániť politicko-finančné špičky pred odhalením ich nezodpovedného, ba priam zločinného hospodárenia s prostriedkami daňových poplatníkov a klientov.

Potemkinova dedina s názvom EÚ sa nedá reformovať. Britské referendum bolo síce tesné, ale naplno potvrdilo, že pochybnosti o perspektíve spoločného európskeho domu rastú, a je len otázkou času, kedy prevážia aj v iných krajinách. Dom,ktorý má plesnivé základy, nie je možné rekonštruovať. Oveľa výhodnejšie je – zbúranie. Plebs sa síce opíja práchnivým rožkom voľného pohybu, avšak ten im taniere nenaplní. Iste, cesty sú plné nových áut či ich lemujú ulice, zastavané novou zástavbou – ale skoro všetko je na dlh, ktorý sa zmluvne ťahá na desaťročia, pričom nikto nevie odhadnúť ani to, čo bude – napríklad za päť rokov.

Priam smiešne znejú slová propagandy, že únia sa pomaly dostáva z krízy a stabilizuje, čomu najviac pomáhajú opakované emisie – nekrytého eura. Spoločnej meny, ktorú dnes užívajú prakticky všetky krajiny neoprávnene, lebo neplnia podmienky jej užívania … a oprávnene, v súlade s nastavenými pravidlami ju prijali len štyri najchudobnejšie krajiny eurozóny – Slovinsko, Slovensko, Lotyšsko a Estónsko. Nečudo, pretože vlády bývalého východného bloku sú akosi odjakživa v predklone pred každým, s výnimkou záujmov vlastných národov.

O tom, aký je skutočný obraz únie, najlepšie svedčia bezpečnostné opatrenia počas schôdze členských krajín v Bratislave. Uzatvorené cesty, množstvo policajtov, to všetko jasne poukazuje na to, že ani tí najvyšší neveria tomu, čo oficiálne hlásajú – a tak sa pre istotu chránia, aby im ani náhodou nedalo obyvateľstvo najavo, čo si o ich práci naozaj myslí. Láska a úcta …na obuškoch a vodných delách ? Alebo na rôznych monitorovacích systémoch ? Kamerách v uliciach či elektronických dokladoch ? Kdeže … tento plošný systém špicľovania si ani komunisti nedovolili.

Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre … ale čo robiť, keď mrcina európskeho domu páchne na kilometre ďaleko ? Hádam … čo tak ju konečne zakopať a obnoviť to, čomu sa tak výstižne hovorí – vlastenectvo ?