O Slovensku

Čo mám povedať … naštval som sa, a to poriadne. V schránke som si našiel akýsi paškvil (ktorý má autorské práva vyhradené a nemôžem ho sem okopírovať), kde mi nejaký doktor, docent a ešte neviem čo – opisuje výhody slovenského členstva v únii, a upozorňuje na nebezpečné extrémy v podobe “ nacionalistov “ a iných živlov …

Nie je to prvý raz, čo som objavil v poštovej schránke podobný obsah. Neviem, v detstve ma učili, že čo je dobré, to sa chváli samo … asi preto nám denne v škole vychvaľovali výdobytky socializmu a zásluhy rodnej strany, že to až tak dobré nebolo. Hoci je pravdou, že v mnohých oblastiach bolo lepšie, ale na to musí dozrieť doba, aby si to niektorí aj dokázali priznať.

Nie však o tom som chcel. Paškvil mal štyri strany formátu A4, kde sa podrobne opisovalo, čo všetko máme z fondov únie … napadlo ma, že by som sa najradšej toho doktora, docenta a ešte neviem koho opýtal, z čoho sa tieto potreby hradili v čase, keď sme fondy únie nemali …  akosi mi z tejto úvahy vychádza, že sme všetci zrejme hladovali, aby sme niečo – mali. Len ten hlad si akosi nepamätám, hoci poznám ľudí, ktorí boli hladní – lebo nemali pomaranče a banány, a špinaví – lebo im nestačila práčka Tatramatka – či neinformovaní, pretože tie naše televízory, pochádzajúce nielen z Oravy – neboli to pravé orechové – ktovie, možno boli ľudia na tých dovozových múdrejší a krajší, nie ?

Nebudem to proste ďalej rozoberať, netreba. Pre mňa je napriek mnohým výhradám Slovensko a jeho záujmy absolútnou prioritou. Nech mi hádžu do schránky čokoľvek, názory akéhosi Šulca (či skôr vyšúľanca, ktorý sa bez vzdelania dostal na vrchol moci), alebo luxemburského otroka korporácií – ma absolútne nezaujímajú. Na reči o spoločných záujmoch neverím od čias Sojuzu, kedy sa za spoločným záujmom najčastejšie schovával – záujem Moskvy, či skôr Kremľa. Vždy som bol názoru, že kto vie o dobrých obchodoch, nepotrebuje na ich realizáciu moju maličkosť … a ak ju predsa potrebuje, potom asi nejde o dobrý obchod, a len potrebuje niekoho, kto zatiahne cech, ak kšeft nebude úspešný (čo aj väčšinou nie je) … naštval som sa tak, že som si zriadil na facebooku skupinu a idem tam zbierať názory ľudí … už mám tohoto cirkusu akurát tak dosť … pretože, ak máme namiesto niekdajšieho “ nech žije KSČ “ dnes vrieskať “ nech žije Brusel “ … potom sa nemuselo nič meniť !!!