O Slovensku

Čím horšie, tým lepšie … tým sa asi riadi strana SaS, ale nielen ona … ak prišli o poslanca oni, mal by prísť o poslanca aj niekto z vládnej koalície, najlepšie SMER-SD. A podľa možnosti, ideálnym stavom by bolo, ak by stratil poslanca podľa rovnakej normy, aká dnes ohrozuje poslanecký post I.Matoviča. No … ak niekto poruší zákon, prečo nie ?

Takže skupina “ vyšetrovateľov „, združených pod politickou stranou SaS, vyslovila podozrenie, alebo skôr obvinenie, že mediálny poradca premiéra a poslanec NR SR E.Tomáš sa dopustil porušenia článku 4 Zákona o ochrane verejného záujmu tým, že poskytol konzultáciu (alebo ľudovo poradil) riaditeľovi resocializačného zariadenia Čistý deň v Galante, ako má komunikovať s médiami.

Čo teda hovorí predmetný článok 4 Zákona o ochrane verejného záujmu ?

Keďže si poslanec SaS Mihál nedal ani toľko práce, aby presne citoval ustanovenie zákona, na ktorý sa odvoláva, urobím to za neho. Jedná sa o odsek 2 pís. a článku 4 Zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý hovorí, že verejný funkcionár nesmie

využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie

Najprv si povieme, čo znamená slovné spojenie podozrivá osoba

Podozrivým je osoba, u ktorej vzhľadom na čas, miesto, spôsob a okolnosti vykonania činu alebo na zanechané stopy alebo na iné okolnosti sa možno domnievať, že je páchateľom, spolupáchateľom alebo účastníkom na trestnom čine.

Prvá otázka znie : Možno sa domnievať, že riaditeľ resocializačného zariadenia je v zmysle vyššie uvedeného citátu podozrivou osobou ? Ak by som mal na túto otázku odpovedať v deň zverejnenia “ škandálu „, súvisiaceho s predmetným zariadením, asi by som odpovedal – áno. Avšak po postupnom odhalení postojov a názorov iných dotknutých osôb, by som už veľmi váhal, na ktorú stranu sa prikloniť. Tak, ako poslanci opozície tvrdia, že činnosť zariadenia je v rozpore so zákonom a záujmami jeho klientov, sú aj tvrdenia zákonných zástupcov (detí), ktoré sú presne opačné. Kto hovorí pravdu ? Odhalenie pravdy je z zmysle zákona na orgánoch, činných v trestnom konaní. A do tejto skupiny určite nepatria poslanci NR SR.

Skúsme sa teda zamyslieť nad niečím iným – citátom zo zákona o ochrane verejného záujmu, presnejšie slovami – prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb …

Uznávam, je prinajmenšom na zamyslenie, prečo sa niekto ide radiť s poslancom na Úrad vlády. Vyvoláva to dojem, že tam nešiel len za účelom stretnutia s poslancom, ale možno sa chce alebo musí stretnúť aj s niekým iným. Niekým, s kým sa nemôže stretnúť v parlamente, alebo na verejnosti. Avšak – to sú len špekulácie, ktoré by museli byť podložené aj dôkazmi. Zakladať na špekuláciách nejaké právne rozhodnutie ?

Prospech … kto môže mať prospech z toho, že riaditeľ resocializačného zariadenia konzultuje problém s poslancom NR SR a zároveň poradcom premiéra ? Riaditeľ ? Ak akceptujeme, že z toho má prospech, musíme druhým dychom aj povedať – aký prospech ? Pretože poslanec je verejným funkcionárom, ktorého platia daňoví poplatníci. Má daňový poplatník právo, aby oslovil poslanca NR SR a požiadal o stretnutie či konzultáciu ?

Veľa otázok a primálo odpovedí … najmä na dedine, akou je Slovensko. Áno, dedine … pretože tu svojím spôsobom každý každého pozná, a ak aj nepozná, pozná niekoho iného – kto ho pozná …

Nie, nevidel som, ako riaditeľ resocializačného zariadenia čítal z papiera … nevidel som, ako pôsobil a či pôsobil naozaj neistým dojmom. Ale – opýtajme sa sami seba – kto z nás by dokázal pod tlakom suverénne vystupovať pred kamerami a novinármi, a to aj v prípade, že by si bol stopercentne istý vlastnou bezúhonnosťou ?

Kto by pôsobil suverénne s vedomím, že sa ocitol vo víre emócií, kde si volení funkcionári viac vybavujú vzájomné účty, než sa reálne zaujímajú o podstatu problému ? Tým skôr, že veľmi rýchlo by musel pochopiť vlastnú úlohu.

Kauza Galanta je tak spolitizovaná, že sotva môže niekto dúfať v jej objektívne prešetrenie. Pretože akýkoľvek výsledok vyvolá vlnu nespokojnosti na jednej či druhej strane, a čo je na celej veci najhoršie – najviac si to odnesú nevinní. Teda klienti centra, ktorí majú svojich problémov viac než dosť, a o ďalšie určite nestoja. Je jasné, že našich politikov to vôbec – nezaujíma.

Ktosi povedal, že podobné prípady sa musia riešiť s citom … nikto však nepovedal, ako tieto prípady riešiť, keď si z nich urobia kyjak – bezcitní ľudia. Moja otázka by znela – a čo ďalej (skoro) vládna strana ? Alebo si máme povedať, že našťastie … len (skoro) vládna ?

Bezcitnosť a bezohľadnosť tiahne touto krajinou …