O Slovensku

O tom, že súčasná žurnalistika je na hony vzdialená od profesionálneho podávania správ a hľadania pravdy, písali už mnohí. Dnes prevažuje hrubá, neotesaná proamerická propaganda, ktorej autori majú často problémy aj s orientáciou v čase a priestore. Nečudo, užitočný sluha nepotrebuje intelekt a vzdelanie, presnejšie to druhé – si môže aj kúpiť. Ba pri pohľade na stránky niektorých periodík by sa dalo konštatovať, že zbytočne plytvajú financiami na redaktorov, pretože hrubé zlátaniny a polopravdy dokáže zlepiť aj obyčajná sekretárka.

Každý, kto sa pozrie na mapu sveta, vidí v spojitosti s Ruskom dva fakty – rozľahlá krajina s obrovskými vzdialenosťami, disponujúca prebytkom nerastných surovín. Každý, kto niekedy v Rusku bol a mal reálnu snahu spoznať krajinu a obyvateľov, veľmi dobre vie, že Rusko má nielen obrovské bohatstvo, ale aj rovnako obrovské problémy. Problémy, ktoré vyplývajú práve z jeho veľkosti, rozloženia na dvoch kontinentoch, bohatej a neraz nepríjemnej minulosti, či opakovaných návratov do postavenia úhlavného nepriateľa “ civilizovaného “ sveta, ktorému najviac kole oči – práve ruské bohatstvo.

Rusko nepotrebuje vojnu, nepotrebuje ani cudzie územia … má dosť svojho. Taká je realita. Kritici označujú ruského prezidenta Putina za diktátora, čomu sa nedá čudovať, pretože najlepšie vzťahy s Ruskom mali za čias večne opitého “ cára “ Borisa Jeľcina, ktorému bolo prakticky jedno, čo sa s jeho krajinou deje a ako začína byť postupne ovládaná ľuďmi, ktorým na osude štátu a národa vôbec nezáležalo. No na sklonku politickej kariéry a života už aj Jeľcin začínal chápať, že ak sa niečo nezmení, tak Rusko skončí úplne rovnako, ako niekdajšie vazalské štáty bývalého ZSSR. Rozkradnuté, ovládnuté a premenené na montážnu dielňu bohatého Západu, s ľuďmi bojujúcimi o holé prežitie za žobrácke mzdy. Niekde tu sú korene zmeny jeho postoja, keď dal pri hľadaní nástupcu prednosť bývalému dôstojníkovi KGB pred lákavou možnosťou rôznych intelektuálov a údajných demokratov.

Na sklonku mandátu B.Jeľcina ovládali Rusko dve skupiny – oligarchovia s koreňmi vo významných rodinách, ktorých členovia sa podieľali na riadení bývalého ZSSR, a ruská mafia, ktorá zažívala rozkvet zásluhou neexistujúcich pravidiel a doslova prívalu členov, ktorí väčšinou pochádzali z vojenských kruhov, mali špičkový výcvik a naopak – nemali žiadne morálne zábrany.

Jeľcin ako svojho nástupcu dlhý čas preferoval B.Nemcova, najmä pre blízke osobné vzťahy. Odklonil sa od neho v čase, keď sa zistilo, že jeho chránenec by rád viedol Rusko podľa predstáv iných, a navyše akosi za lacný peniaz (možno naozaj v dobrej vôli) privatizoval … nehovoriac o čudných zvestiach, ako jeho chránenec konal v pozícii gubernátora Novgorodskej oblasti, kde umožnil predaj papierenského kombinátu v rozpore so zákonom za cenu, ktorá bola štyridsaťnásobne nižšia, ako jeho reálna hodnota. Asi vtedy sa rozhodol pre niekoho iného …

Kto chce kritizovať Rusko za jeho úroveň v mnohých oblastiach, mal by sa predtým zamyslieť, ako novodobé Rusko začínalo. Keďže sa stalo nástupníckym štátom po bývalom ZSSR, prevzalo nielen aktíva, ale aj všetky záväzky bývalého sovietskeho impéria. Dopad prevzatia týchto pohľadávok sa prejavil tak, že napríklad miera inflácie dosiahla v roku 1993 895,9%, a ceny sa v roku 1994 zvýšili o 302%.

	1995	2000	2005	2010
Míra inflace (%)	204,90	20,98	12,70	6,86	15,95
Míra nezaměstnanosti (%)	7,23	10,59	7,10	7,30	5,30
Státní dluh/HDP (%)	–	59,90	14,2	11,04	17,92
Saldo státního rozpočtu/HDP (%)	– 7,00	+ 0,50	+ 9,88	– 3,90	– 0,50
Kurz rubl/dolar (počet RUB za 1 USD)	4,90	28,17	28,29	30,43	67,70
Průměrná mzda (RUB)	736	3025	11319	28027	33980
Průměrná mzda (USD)	150	107	400	921	502

(tabuľka ukazuje vývoj niektorých ukazovateľov ruskej ekonomiky – posledný stĺpec uvádza čísla za rok 2015)

Dnes čelí Rusko hospodárskemu embargu, alebo to povedzme otvorene – politicky motivovanému vydieraniu. Keďže jeho ekonomika je do veľkej miery závislá na ťažbe nerastných surovín, významne ju poškodil pokles cien ropy na svetových trhoch (čo bolo mimochodom aj príčinou, prečo B.Obama nesúhlasil, aby bolo možné podávať žaloby na Saudskú Arábiu v súvislosti s udalosťami v roku 2001). No nehovorí sa o tom, čo embargo prinieslo – a čo nakoniec významne poškodí aj záujmy mnohých importérov, ktorí vyvážali do Ruska. Zásluhou dopadov krachu cien ropy sa začal v Rusku obnovať chemický a potravinársky priemysel, poľnohospodárstvo a významne vzrástla aj podpora domáceho cestovného ruchu. Miesto na ruskom trhu sa uvoľnilo, z čoho najviac profituje Čína.

Niekto však potrebuje ruského bubáka aj za cenu miliardových strát … prečo ?

Keď sa pozrieme na vývoj v krajinách únie, tak stabilne stúpa jediné – štátny dlh. Dnes panujú obavy o osud nejednej banky, a čo mimoriadne prekvapuje, začína sa otriasať aj doterajší nedotknuteľný symbol stability a prosperity – Deutsche Bank. Pričom sa už nikto netají tým, že ak pôjde o záchranu tejto banky, použije sa všetko, bez ohľadu na pravidlá a dohody. Otázkou je – prečo máme nejaké pravidlá, ktoré aj tak nikto nerešpektuje ? Alebo ich rešpektujú len slabí a chudobní ?

Nie je ťažké pochopiť, prečo neboli uvalené žiadne sankcie za okupáciu Kosova, a naopak Rusko čelí sankciám za následky referenda na Kryme. Nie je ťažké uhádnuť, prečo nikoho netrápi diskriminácia ruskej menšiny v Lotyšsku. Nie je ťažké uhádnuť, prečo sa dnes šíria poplašné správy o možných plánoch Ruska s Pobaltím.

Plán je jasný – ekonomicky čo najviac oslabiť Rusko, a navyše dosiahnuť súhlas s trvalou “ návštevou “ v podobe vojsk a základní NATO v záujmových oblastiach, najmä však v blízkosti Ruska. Opakujú sa 40.roky minulého storočia, keď niečím podobným začínal aj istý maliar, a vieme dobre, ako to skončilo. Nehovoriac o strachu z prebudenia strednej a východnej Európy a možnej straty lacnej montážnej dielne Západu … pretože napríklad politika V.Orbána nie je zďaleka len o populizme, ale aj o pochopení, kam vedie politika Bruselu.

A mimochodom, skúsme si predstaviť, kde by bola súčasná Európa, ak by mala rovnakú štartovaciu čiaru, ako malo Rusko po rozpade ZSSR.