O Slovensku

Nie som odborník na skúmanie intelektu človeka, no súdiac podľa toho, čo v poslednom období predvádzajú najmä predstavitelia opozície, jej voliči a priaznivci, vyvoláva vo mne často dojem, že najprimitívnejšia časť voličskej základne zmenila svoju orientáciu – na pravicovú. Keď vidím príspevky oponentov R.Fica, často si kladiem otázku, či sú to naozaj voliči, alebo skôr ľudia s vážnymi zdravotnými problémami. A to som si kedysi myslel, že slávne babky-demokratky nedokáže prekonať nikto.

Docent Chocholoušek by dnes mal radosť … dnes by mohol pomôcť toľkým ľuďom, asi by mu nestačil ani celý deň a bez spánku. Pretože, ak niekto dokáže denne splodiť tri blogy s jedinou témou – R.Fico a SMER, asi má naozaj vážne problémy. Možno neuspel v kariére, alebo sa vyparil sen o pohodlnej trafike … možno má pocit, že je zneuznaný génius. Otázkou je, aký dopad na vývoj majú tieto opakované, doslova zúrivé útoky – na správanie voličov.

Iste, súhlasím s názorom, že každý politik má isté percento voličov, ktorí mu budú veriť aj vtedy, ak bude stáť so zakrvaveným nožom nad telami ich susedov, priateľov a známych … a stále mu budú dôverovať, nech by sa čokoľvek dialo. Lenže oveľa podstatnejšie je iné percento voličov – presnejšie tí, ktorí nevedia, a do poslednej chvíle váhajú, koho vlastne budú voliť. Na týchto ľudí pôsobí hrubá a neotesaná propaganda úplne opačne, než plánujú jej autori … obvykle sa zamyslia, čo stojí v pozadí takej, priam fanatickej nenávisti, a často urobia práve to, od čoho ich dielo blogera malo odradiť. Vychádzajú z úvahy, že týmto spôsobom môže nenávidieť len neúspešný a skrachovaný človek – svojho úspešnejšieho protivníka.

29% hlasov stačí na víťazstvo v slovenských, parlamentných voľbách … nedesí vás to ? Iróniou osudu a Slovenska je skutočnosť, že každý šéf samosprávneho kraja musí získať oveľa väčšiu podporu, ako politik, ktorý zostavuje vládu na štátnej úrovni.

Prečo ? Prečo je taká absurdnosť možná, že dokonca aj adept na formálnu funkciu prezidenta musí získať oveľa vyššiu podporu, než výkonný politik, riadiaci štát ? Politické strany ťažia najmä z rozpoltenosti voličov, ich vzájomnej antipatie, čo im umožňuje aj kšeftovanie po voľbách – o funkciách a programoch. Žiadny program neplatí dlhšie, ako do ukončenia sčítania hlasov – potom sa stane bezcenným zdrapom papiera.

Najlepšie to bolo vidieť na osude vlády I.Radičovej. Navzájom sa spojili subjekty a ľudia, ktorí tvrdili nielen to, že s R.Ficom v žiadnom prípade, ale napríklad aj to, že s M.Dzurindom a I.Miklošom – tiež v žiadnom prípade. A nakoniec pokojne strpeli obsadenie významných funkcií týmito politikmi, trpeli aj ich intrigy a podrazy voči premiérke. Ako to dopadlo, to veľmi dobre vieme.

Niekomu vyhovuje jednofarebná diskusia … otázkou však je, akým prínosom môže byť pre rozvoj a napredovanie spoločnosti. Myslím si, že žiadnym …

Hoci, svojím spôsobom chápem rastúcu agresivitu opozičných diskutérov … najprv sa nenaplnil sen o vzniku pravicovej vlády, potom jej potenciálny vodca vzal nohy na plecia a zmizol do Bruselu, a ani protesty, ktoré mali vyvolať dojem znechutenia spoločnosti – akosi nevychádzajú. A keď k tomu pridáme vyslovene naivné vízie, založené na bezmyšlienkovitom pláne – všetci proti jednému – čo možno fungovalo za Mečiara, ale dnes vyvoláva skôr zhnusenie – nemôžeme sa diviť, koho máme dnes (nielen) v parlamente.

Pred pár dňami ma oslovil známy s myšlienkou, či by som podporil spojenie demokratických síl v banskobystrickom kraji, aby sa v budúcich voľbách nemohol opakovane stať županom M.Kotleba. A tak som mu položil jednoduchú otázku – aké pozitíva prinesie občanom podpora vašej myšlienky ? Nasledovala chvíľa ticha, potom zmätené koktanie v zmysle, že predsa už hlavnú ideu definoval – koniec M.Kotlebu vo funkcii predsedu BBSK. Neostalo mi nič iné, len mu poradiť, aby si začal hľadať poctivú prácu, pretože za ten jeho “ projekt “ som ochotný – napríklad mu kúpiť zmrzlinu – ale určite nie moc, pretože nevidím žiadnu pozitívnu myšlienku, a kto bude predsedom kraja, na tom mi v podstate nezáleží. Asi najviac ma nazlostila otázka, či mi nevadí rodinkárstvo a kamarádšafty pri obsadzovaní funkcií … tak som sa agenta s teplou vodou opýtal, či už zabudol, aké praktiky uplatňovali pred nejakým časom jeho kumpáni. A dozvedel som sa, že to bolo niečo iné, lebo dosadzovali odborníkov z prostredia strany (kamarátov a príbuzných), ktorí boli zásadne odborníkmi na všetko možné, okrem funkcie – ktorú obsadili. Škoda reči …

Čo pre mňa urobíš, pýtal som sa počas predvolebnej kampane jedného kandidáta … no vieš, keď získame pozície, zamyslíme sa nad všetkými návrhmi.

Sedemdesiat metrov má cesta, na ktorej počas dažďa môžeme organizovať plavecké preteky. Posledne ju opravili alebo skôr vynovili v roku 1986 ! Odvtedy nič, ak teda nerátam dnešný podvod, spojený s asfaltovým štrkom, ktorý pomôže len autoservisom – zarobiť na výmene čelných skiel. Urobíte tú cestu ? No, hneď po voľbách, však to chápeš – musíme získať pozície. Ale veď tie pozície máte, oponujem … a je to práca na tri-štyri dni. Po voľbách, znela odpoveď … potom zvážime.

Dobre … tak, keď niečo pre nás urobíte, potom zvážime – či vás v ďalších voľbách podporíme, odvetil som zase ja. A to prečo, vari mi neveríš … vypleštil na mňa oči. Nie, neverím … prečo ? Však aj mne v robote platia za to, čo reálne urobím, a nie za to – čo sľúbim, že sa nad tým zamyslím. Prečo by som mal teda platiť tebe za to, čo určite neurobíš ? Vtedy voľby skončili tak, že čo som mal vedomosť, tak na ulici im nedal hlas nikto … odplata bola primeraná – žiadne opravy cesty (a tie by aj tak neboli), svojpomocné úpravy verejného priestranstva, a v zime sme mali šťastie, že snehu akosi nebolo – pretože u nás neboli ani raz posypať, ale inde posýpali aj pri fotografii zasneženej pláne.

Kam sa hrabeme na spomienku kamaráta, ktorý spomínal, ako pred voľbami musel regionálny poslanec urobiť pred svojimi voličmi reálny odpočet toho, čo sa v jeho okrsku zmenilo a ako sa na tom podieľal. Čo už, sú krajiny s inou kultúrou a postojom k vlastným peniazom (zo strany voliča).

Takže, nezaškodilo by trochu myslenia v diskusiách, komu asi prospieva rozhádanie národa a hádzanie špiny … možno by Slovensko vyzeralo inak. Pretože zmeny, založené na myšlienke spojenia vagabundov proti iným vagabundom … nikdy nezlepšia život ľudí, akurát vyvolajú škodoradosť.