O Slovensku

Boli ste osem rokov v kóme … nie, neoznámila mi to zdravotná sestra, ako sa to ukazuje vo filmoch. Dozvedel som sa to z vysielania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, dvoch subjektov, ktoré sú platené z verejných financií a mali by byť povinne objektívne … mali …

Neviem, ale ak mi má niekto pri poslednej rozlúčke stavať pomník z klamstiev, nech ma radšej zahrabú do anonymnej jamy, bez označenia. Pretože – toľko klamstiev, koľko zaznelo dnes počas rozlúčky s bývalým (nie prvým) prezidentom Slovenska, som nepočul ani od poisťovacieho agenta, keď ma chcel ťahať na špagete budúcich výnosov. Dnes som naplno pochopil, že je to oveľa horšie, než sa zdalo – doteraz som si myslel, že Slovensko je obrastené klamstvom, ale v skutočnosti je klamstvo obrastené Slovenskom.

Santo subito … nie, nevolali to davy veriacich ako pri rozlúčke s Jánom Pavlom II., ale volala to hŕstka politikov … len mi akosi ušla podstata ich volania. Presnejšie, ich reči sa naozaj nedali počúvať, pripadal som si ako na jedinej návšteve ideovo-politického vzdelávania, kde ma kedysi presviedčali, že súdruh Brežnev bol do poslednej chvíle svojho života v plnej sile a reči o tom, ako sa hľadal termín jeho skonu v kalendári – sú len klamstvom a ohováraním.

A to som si myslel, že kult osobnosti už máme dávno za sebou … česť pamiatke občana, manžela a otca M.Kováča. Avšak politika a osobnosť, ktorú tak honosne opisovali v prejavoch súčasné politické elity, si akosi nemôžem vybaviť … asi som bol vtedy v kóme.

A odkaz pre všetkých, volajúcich po spravodlivosti a zrušení amnestií zast. prezidenta Mečiara – súhlasím (a určite nie som sám) s ich zrušením, vrátane amnestií, udelených aktérom kauzy Technopol (ktoré sú rovnako nemorálne), a zároveň s podmienkou – súbežným stíhaním a potrestaním bývalých eštebákov a ich prisluhovačov, a ich trvalým vylúčením z verejného života. Ak upratovať svinstvo z 90.rokov – tak poriadne a od podlahy. A kto volá po spravodlivom treste pre iných, musí to isté akceptovať a žiadať aj pre seba …