O Slovensku

Nemôžeš, vyškieral sa kamoš pri pive, keď som mu vyjavil svoju “ životnú “ túžbu … a to už prečo ? Zadivil som sa. Však vekovú hranicu už mám dávno za sebou, dokonca viem aj adresu, kde bývam …

Aj tak nemôžeš, opakovala sa odpoveď. Nechápeš ? No, naozaj nechápem … no to máš tak, začal vysvetľovať pri druhom pive kamoš. Ako vieš, politickú školu zrušili už dávno, tesne po revolúcii. Hej, prikývol som … takže, študovať za politika nemôžeš.

Po druhé, stádo vedie vôl, a ty akosi na vola nevyzeráš … no, to máš tiež pravdu, naozaj sa necítim ako vôl, skôr si pripadám ako somár. A to už prečo, čudoval sa zase kamoš, ako dopíjal druhé pivo. No vieš, žijem v krajine, kde platím dane a poplatky, nedostanem za ne skoro nič, a ešte aj ľudia, ktorí ma o moje peniaze okradli, nie sú zodpovední – vraj to tak rozhodol kolektív a kolektívna vina je neprípustná … s výnimkou mafie. No hej, to aj ja takto pravidelne na jar – híkam, smial sa kamoš pri pene z tretieho piva.

Navyše, pokračoval kamoš, keby si bol v politike, sedel by si viac v base, ako v parlamentnej lavici …

To, akože chceš povedať, že by som bol rovnaký … ako oni ? Poriadne som sa zamračil a tak kamoš ihneď žehlil zle volené slová … nie, tak som to nemyslel. Ale keby tebe začal nejaký magor nadávať, asi by si sa nesťažoval, ale rovno skúsil, čo sa dá robiť s tým vre..m, z ktorého sa valí taký strašný puch … Nie, ani tadiaľto cesta nepovedie … ale, keby si mal sotva šesť tried základky, mohol by si byť starosta, čoraz viac sa vyškieral kamoš, asi preto, že odpíjal zo štvrtého piva, ktoré trošku zrezal akousi zelenou brečkou.

To si mal skôr povedať, opäť som sa zamračil … za mojich čias sa hovorilo, že učiť sa … učiť sa … učiť sa … a kto neprešiel cez šestku, bol miestny vyvrheľ … koho by vtedy napadlo, že príde doba, v ktorej bude platiť – čím sprostejší, tým lepší.

Ale … mohol by som byť novinár … rozžiaril som sa ako vianočný stromček. Nemôžeš, odgrgol si poriadne načatý kamoš, keby niekto o tebe hovoril, že ťa môžu spredu i vzadu, tak by už nemal čím hovoriť, a ty by si zase skončil – v base. Pravda, prisvedčil som – dopíjajúc prvé pivo.

Takže, politikom asi nebudem … smutne som uzavrel debatu. Nie, nebudeš … slabikoval kamoš, vstávajúc od stola. Ale … aspoň môžeme spoločne vytvoriť stádo … chechtal sa. Prečo ? Budeme pokračovať v jarnom híkaní … a je … smial sa. Pozrel na mňa a dodal – daj mi ruky na zem. Prečo ? Nejako už domov dôjdem, uškrnul sa – pretože híkam, nevidím zlo, nepočujem zlo … ale teraz už akosi nevidím … ani na chodník.