O Slovensku

Keď som bol ešte mladý a sprostý, dal som sa nahovoriť, aby som napísal v mene kolektívu sťažnosť. Samozrejme, podpísal som sa … a tak som aj niesol následky, pretože kolektív poprel, že by o mojej sťažnosti vedel … keďže veci sa nakoniec vyvinuli inak. A tak som za trojmesačné prémie získal skúsenosť – doba sa mení, len zbabelci sú stále rovnakí.

Mladý už nie som, žiaľ – sprostý som ostal. Minimálne som ostal sprostý v tom, že som naďalej presvedčený o pravdivosti porekadla – kto mlčí, ten svedčí. Ale – lepšie byť grafomanom (ako ma niektorí titulujú) než byť – zbabelcom. Pretože zbabelec nemá názor, má len strach. A aký je asi život vo večnom strachu ?

Odjakživa sa mi bridili dva druhy ľudí – zbabelci a násilníci. A často som videl, že sa v nejednom prípade a osobe kombinoval najhnusnejší druh zbabelca, aký môže človek v živote stretnúť – zbabelec-násilník. Bol to úkaz, ktorý sa na ulici či v práci krčil pred každým, kto na neho sotva pozrel, ale doma vedel rodine či partnerke vyčariť dokonalé peklo na Zemi. Tam bol Pán tvorstva … bol to, a vlastne je dodnes, asi jediný druh človeka, ktorého som nikdy neľutoval, ak skončil za mrežami väzenia.

Zbabelec nemá názor, zásadne má len výhovorky. Zbabelcovi bytostne prekážajú ľudia, ktorí názor majú, pretože stále žije v obave z následkov – čo ak si to odskáče aj on, pretože ich napríklad poznal, či s nimi pracoval, alebo študoval ? Denne stretávam ľudí, ktorí na priamo položenú otázku nedokážu odpovedať inak, než odbočením od témy, alebo mlčaním – prípadne ošúchanou odpoveďou v štýle “ ja mám iné starosti, prečo mám riešiť to, čo neovplyvním “ … samozrejme, ak niečo skončí dobre a prinesie to sladké ovocie, žiadny zbabelec nemá problém šikovne pribehnúť, pokrytecky tľapkať po pleciach a s krivým úsmevom chváliť to, od čoho dal predtým ruky preč.

Porada … nahodí sa téma, ozvú sa osvedčení (a neraz aj prínosní) traja-štyria rypáci, a ostatní ? Pozerajú do zeme, bokom, či na strop … a čušia. Sotva vyjdú z dverí zasadačky, ihneď oduševnene konštatujú – vieš, to je taká sprostosť, že sa to ani nevyplatilo komentovať … a keď ho pristavíte, pričom slušne požiadate, aby teda povedal, v čom je problém – začne koktať, vyhovárať sa – to sme hovorili o niečom inom – červený v ksichte, s roztrasenými rukami a neviem – možno, ak by mu stiahli gate, tak aj s hnedými spodkami … pritom, možno by neraz povedal aj niečo prínosné, ale je tak zbabelý a pokrytecký, že ani vlastnému názoru – radšej neverí.

Čo s ním ? Je horší, než spomínaní rypáci … pretože potichu a zákerne robí svojimi rečami intrigy, vyvoláva v kolektíve rôzne nálady, ale pritom sám stojí bokom, aby ho nepriaznivý vetrík nezasiahol. Niekedy premýšľam, kde sa tento druh ľudí chodí umývať – pretože nepoznám vodovod, ktorý by dokázal spláchnuť toľko špiny, koľko oni často nosia. Možno by mali podnikať v stavebníctve, urobiť prevádzku niekde pri rieke, a po telesnej očiste mať nablízku ľudí, ktorý by rovno nakladali – betón. Nepochybne by dokázali legálne a bez problémov zbohatnúť v priebehu roka, otázkou je, kedy by začali nenávidieť sami seba a biť sa s vlastným obrazom v zrkadle.

Napíšem blog, keď to bude potrebné … alebo bude na programe dňa vážny problém … univerzálna výhovorka druhu, ktorý volám chameleón. Pretože – nikdy a nič nenapíše. Denne sa odohrajú desiatky vážnych udalostí, ale on čaká … na vážnu udalosť. Denne do jeho života zasiahnu – či už doma, alebo v Bruseli. Rôznymi nezmyslami, absurdnými rozhodnutiami a to všetko má dosah na jeho život – ale podľa neho to nie je dôležité, ba naopak – tí, čo sa k tomu vyjadria, nevedia, o čom hovoria. Tak napíš … vysvetli, vyzývam ho. A načo by som písal … znie rovnaká odpoveď. No, a prečo sa potom ozývaš, keď vlastne nemáš čo povedať ?

Všetci sme boľševici a zapredanci Kremľa … prisluhovači socializmu, vedúcej úlohy komunistickej strany a záujmov klubov, o ktorých sa rozhodovalo v Kremli – či už RVHP alebo Varšavskej zmluvy. Dobre, berieme tvoj názor, ako to vidíš … len poprobuj a skús nám vysvetliť jedno – ako je možné, že ty robíš presne to isté, o čom hovoríš, v prípade Bruselu a NATO ?

Rozhostí sa ticho … a odpoveď nepríde. Ako v prípade jedného zbabelca, ktorý mi napísal, že som obhajcom fašistov … ale keď som ho vyzval, aby teda uviedol príspevok, kde som obhajoval fašistov, tak sa len vykrúcal nezmyselnými požiadavkami … napísal vtedy asi tridsať príspevkov, ale v ani jednom neuviedol, kde som obhajoval fašistov … až sa nakoniec zbabelo odmlčal.

A potom sa divíme, kto sa pravidelne dostane do vlády a parlamentu. Zbabelci nemajú záujem o riešenie problém, hľadajú len dôvody, ako obhájiť vlastný strach … ako sa niečo nedá, a nemôže. Tak to aj nakoniec vyzerá. Pritom by stačilo tak málo – dať klapky z očí a konečne sa pozerať na svet vlastnými očami, a nie tým, čo tak s obľubou šíria médiá a politické špičky. Možno by sa stačilo zamyslieť nad maličkosťou – prečo sú napríklad hlavné spravodajské relácie (napríklad TV JOJ) preplnené násilím, ktoré v nejednom prípade dokonca opakujú – najprv uvedú v prvej časti spravodajstva, a neskôr pripomenú v druhej … prečo ?

Ale sa trošku vrátiť do minulosti, a skúsiť sa zamyslieť nad tým, čo viedlo k najkrvavejšiemu konfliktu v dejinách ľudstva – II.svetovej vojne. Prečo sa dostal k moci fašizmus a komunizmus …

Nedávno som počul z úst istého politika konštatovanie, že predstava starostlivosti štátu o potreby občana je extrémnou formou predstáv o sociálnom štáte … nemôžem si pomôcť, ale z môjho pohľadu je extrémom, ak v meste žije desať multimilionárov a desaťtisíc ľudí, ktorí sotva prežívajú, hoci tvrdo a poctivo pracujú.

Radšej každý deň napísať tri blogy a byť za grafomana, než byť zbabelcom, čušať a vykrúcať sa … a nakoniec zanechať svojim deťom zotročenú vlasť na pokraji krvavého konfliktu. Pretože len slepec nevidí, že od konca druhej svetovej vojny ešte nebol európsky kontinent tak blízko k novému konfliktu, ako práve dnes … a mali by sme si spomenúť, že už raz v dejinách sa veľmoci nezdráhali použiť na dosiahnutie svojho cieľa aj atómovú zbraň … a bolo to v úplne inej dobe, ako dnes – keď je jadrových veľmocí a zbraní oveľa viac. A len naozajstní blázni veria v udržanie mieru za pomoci rinčania zbraňami …

Nech je ktokoľvek a akýkoľvek, neverím, že medzi blogermi či diskutérmi sú ľudia, ktorí by chceli, aby ich vlastné deti prekliali … napríklad za to, že mlčali. Nenávisť a utrpenie idú ruka v ruke od počiatkov ľudstva, a spôsobia tragédie, na ktoré sotva niekto zabudne. Rozbesnení ľudia strácajú akékoľvek zábrany … a vždy to začne rovnako – mlčaním a ignorovaním reality v mene hesla – však to nie je moja vec, prečo sa starať. 

A každý, kto ide do politiky s nepoctivými úmyslami, koná bezohľadne a proti záujmom svojho národa, by sa možno mal zamyslieť nad tým, aké následky môže mať jeho konanie. Pretože súd a väzenie sú tie najmenšie tresty, ktoré ho môžu postihnúť. Oveľa horšie je, ak zbedačený národ stratí zábrany. Vedel by o tom hovoriť taliansky duce, ktorého najprv s milenkou zastrelili a nakoniec zavesili dolu hlavou – a ľudia do nich hádzali kamene. Vedel by o tom hovoriť bývalý rumunský diktátor, ktorého aj s manželkou doslova rozstrieľali po expresnom (a sotva spravodlivom) vojenskom procese … a ešte mnohí iní, ktorí si mysleli, že ich strom porastie do neba. Malo by to byť mementom aj pre nás … kam vedie ľahostajnosť, zbabelosť a pokrytectvo …

Zlo sa nedá zastaviť mlčaním, ale zásluhou mlčania – prekvitá.