O Slovensku

Nech bude konečný výsledok volieb amerického prezidenta akýkoľvek, pokrytectvo a falošné ideály, zahalené do slušivého hávu slobody a demokracie, dostali poriadnu facku … dalo by sa povedať, že jej mľasknutie počuli aj ľadové medvede …

Facka bola zaslúžená, a ak D.Trump vyhrá a usadí sa v Bielom dome, môžeme povedať, že o tom rozhodol jediný politik – B.Obama. Účet za úspech marketingovej postavičky vo farbách demokratov bude poriadne mastný, a dalo by sa nájsť množstvo zhodných znakov s následkami niekdajšieho úspechu M.Dzurindu na Slovensku. Pretože v oboch prípadoch išlo o všetko možné, len nie o – pravdu a naplnenie toho, čo mali predstavitelia zmeny v politike – urobiť.

Nobelova cena sa (možno) dá kúpiť, isté však je, že jej získanie v prípade B.Obamu bolo prvým vážnym prešľapom, ktorý upozornil na skutočnosť, že nie je všetko tak, ako má byť … a niekto od začiatku hry švindľuje. Pretože B.Obama neurobil pre mier dovtedy absolútne nič. A jeho úspech vo voľbách sa tiež nedal nazvať nejakým počinom, ktorý by viedol k upokojeniu situácie vo svete, a zlepšeniu situácie trpiacich. Ktosi niečo uponáhľal, a svätorečil človeka, ktorý žiadny zázrak – neurobil. A na nešťastie mnohých sa potvrdila pravdivosť starého a známeho porekadla – daj žobrákovi palicu a on ti ukáže, čo s ňou dokáže. V prípade B.Obamu došlo k presvedčeniu, že môže ako predstaviteľ jednej zo svetových veľmocí nielen určovať, čo je správne – ale aj čokoľvek urobiť v záujme dosiahnutia cieľa, ktorý pokladá za správny. Výsledok jeho politiky vidíme – nepokojný Blízky východ, úplne rozvrátené vzťahy s Ruskom, či občianska vojna na Ukrajine, kde v mene krásnych ideálov je podporovaný politik, ktorý sa dostal k moci za pomoci – neofašistov a obdivovateľov S.Banderu. Konečný účet politiky B.Obamu pôsobí strašidelne – v mene hesla “ Áno, môžme “ sa ocitol európsky kontinent v napätí, ktoré pripomína 60.roky. Prečo ? Pretože Obama – mohol.

Fatálnym omylom demokratov je aj nominácia H.Clinton. Ženy, ktorá sa viditeľne vyžíva v konfrontácii … s Ruskom. Klasik by povedal, že napriek tomu, ako nezvládla situáciu doma, verí v zvládnutie situácie – vo svete. A chce to riešiť – kyjakom.

Absurdnosť situácie, v ktorej sa pomaly končia prezidentské voľby v USA, najlepšie symbolizuje niekoľko výrokov – napríklad americký veľvyslanec v Českej republike sa vyjadril, že B.Obama má dnes takú dôveru národa, ako nikdy predtým. Iste, mohlo by to vyznieť ako pozitívne hodnotenie politiky B.Obamu a jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta, keby sme nevedeli, že dnes bojujú o jeho kreslo – stárnuci seladón a agresívna kariéristka … verejne zneuctená vlastným manželom. Nečudo, že dnes by možno Američania prijali pokračovanie Obamu, než by si vyberali medzi týmito dvoma kandidátmi.

O mnohom vypovedá aj sklamanie T.Nicholsona z toho, že slovenské politické špičky bez ohľadu na vzájomné rozpory viac-menej preferujú úspech D.Trumpa. Pokladá ich za akýsi trápny Trumpov klub. Možno ich správanie nevie pochopiť aj preto, že Kanada či USA nemajú priame spomienky na krvavé konflikty, prebiehajúce na ich vlastnom území, ale Európa má za sebou dva svetové konflikty v poslednom storočí, čo poznačilo myslenie všetkých – bez rozdielu. A rétorika H.Clinton dávala a dáva jedinú záruku – pokračovania nepokoja a konfrontácie s Ruskom. Iste, dnes prevažujú tí, ktorí v mene svojej kariéry prezentujú voči Rusku antipatie, ale sotva niekto z nich je ochotný ísť do samovražedného konfliktu s touto krajinou.

A tak Američanom reálne “ hrozí “ vláda administratívy pod vedením Vreca zemiakov

Je 7,42 hod. Podľa správ na portáli HN online D.Trump uspel v Pennsylvánii a získal potrebnú väčšinu voliteľov. V rovnakom čase ešte na iných, mienkotvorných portáloch meškajú – SME uvádza pomer 247-215 v prospech Trumpa, Pravda uvádza pomer 264-2015 v prospech Trumpa. Ako sa ukazuje, Vrece zemiakov môže uspieť nielen v banskobystrickom kraji, ale aj kdekoľvek inde na svete – ak politik nehľadí na záujmy občana, ale sebecky buduje vlastný kult osobnosti, ako to robil B.Obama. (Alebo na Slovensku všetky politické strany od roku 1993 až podnes, začínajúc HZDS a končiac SMER-om).

Facku dostali aj európske politické špičky, ktoré skúšali podporovať kandidatúru H.Clinton rôznymi primitívnymi výrokmi typu – prečo by nemohla vykonávať post amerického prezidenta aj žena … prečo by nemohla byť dobrou prezidentkou … a podobne. Nikto nespochybňuje, že správnym a úspešným predstaviteľom krajiny môže byť nielen muž, ale aj žena … a rovnako ním môže byť Afroameričan, Indián alebo príslušník akéhokoľvek etnika … problémom je, že B.Obama nebol dobrým prezidentom, a namiesto holubice mieru pričasto zvieral v rukách – krvavú sekeru. A keďže nemáme 70.roky studenej vojny, dnes už na úspech nestačí mávanie ruským bubákom a ruskými špiónmi … respektíve, možno to stačí na úspech prejavu – v krčme.

Bude v Bielom dome stárnuci seladón ? Ak áno, zvolil ho – B.Obama. Nech to však skončí akokoľvek, na lepšie časy rozhodne nesvitá …