O Slovensku

Plne chápem sklamanie médií i politikov z úspechu D.Trumpa. Potichu sa chystali na novú etapu federalizácie starého kontinentu, pokračovanie likvidácie národných štátov a rozšírenie sankcií (vydierania) Ruska … a hoci sa žiadna kaša neje horúca, táto bude nechutná aj po vychladnutí … opäť prišiel mastný účet

Dobrou správou je, že o tom, na čo volič má či nemá právo, nerozhodujú médiá ani žurnalisti, ale jedine volič. A zákon … a žiaľ, obyčajní ľudia majú to šťastie, že žiadny politik zatiaľ nemôže pripraviť a schváliť zákon, ktorého podstatou by bolo – ja som pán a ty budeš robiť len to, čo ti prikážem … hoci, niektoré nariadenia či snahy Bruselu k tomuto cieľu evidentne smerujú. Kde tieto snahy skončia, to je už závislé na obyvateľoch jednotlivých štátov …

V utorok boli všetci nielen šokovaní, ale akosi aj očakávali, že potlesk sa ozve len – z Kremľa. A prišlo nové sklamanie – potlesk sa neozval len z Kremľa, ale aj Budapešti … ani postoj Varšavy už nebol tak jednoznačne (predajný a verný), nehovoriac o tom, že už tradične sa ozvali aj kritické hlasy z Holandska alebo Veľkej Británie, ktoré si tiež s chuťou a pomerne veľkou dávkou zlomyseľnosti – zatlieskali. Ani v prípade zmluvy medzi EÚ a Kanadou sa nedá hovoriť o úspechu, a to ani napriek tomu, že sa podarilo skrotiť (skorumpovať ?) odbojných Valónov a zmluvu podpísať. Akosi sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po tom, aby národné parlamenty odmietli ratifikovať tento právny paškvil na účet európskych daňových poplatníkov. A keďže EÚ čoraz viac pripomína domček z kariet, nie je vylúčené podkopnutie nôh tých, ktorí sa dnes predčasne radujú.

Keď sa pozerám na dianie v Bruseli, je mi chvíľami poriadne do smiechu … pripadá mi to ako niekdajšie časy aparátčikov, ktorí vykresľovali svetlé zajtrajšky, hoci sa im pod zadkom lámali nohy stoličiek, na ktorých sedeli …

Keď sa pozrieme na dianie v únii, je to v mnohom podobné. Brusel chystá nové a nové opatrenia, a nevšíma si, že jeho stavba európskeho domu sa otriasa v základoch – pribúdajú krajiny a politické špičky, ktoré sa opatrne, no čoraz častejšie nielen ozývajú, ale aj stavajú na odpor. Iste, servilných krajín ako Slovensko sa tento vývoj zatiaľ veľmi netýka. Napokon, v našom prípade sa dá konštatovať, že servilnosť máme doslova v krvi, niečo na spôsob filmového – pán veľkomožný môžu …

O tom, ako dokonale funguje demokracia, najlepšie svedčí drobný prešľap časopisu Newsweek, ktorý v presvedčení o víťazstve H.Clinton nielen vydal špeciálne vydanie, oslavujúce jej úspech, ale dokonca ho aj distribuoval … kým ho stihli stiahnuť z predaja, niekoľko kúskov sa predalo a samozrejme sa stali unikátom … údajne ponúkaným za 440 € (zdroj: HN Online)

Hoci, v podstate o klamstvo nešlo, pretože favoritka časopisu naozaj vyhrala, akurát sa jej – neušla funkcia. Nakoniec, nič ešte nie je definitívne, však ?

Ukazuje sa, že hoci sú voľby len formalitou, ktorá má presne stanovené pravidlá a dané (zákonné) poistky, aby sa eliminovali prekvapenia, predsa to len vždy nevedie k očakávanému výsledku. Možno aj preto, že dnes nemajú politické špičky odvahu priznať, kam naozaj smerujú – k diktatúre. Akurát to určite nebude diktatúra proletariátu, ako kedysi sa niekde písalo.

Vlastne sa v poslednom čase celkom dobre zabávam. Ako sa hovorí, nie je umenie narodiť sa ako blbec, je však umením na blbca sa vypracovať … európske politické špičky na dosiahnutí tohoto cieľa tvrdo pracujú, a celkom sa im to darí. Stačí si prelistovať vydania európskych denníkov z minulej soboty, a porovnať ich s vydaniami zo štvrtka. Hovorilo sa, že nie je možné, aby došlo k transformácii medzi druhmi – napríklad hada na krokodíla. Ukazuje sa, že politik tento spôsob premeny bez problémov zvládne, mnohí sa v pohode zmenia z múdrej sovy na posledného vola … aby mohli pokračovať.

Demokracia sa akosi prežila … počúvať voliča je únavné aj v predvolebnej kampani, nehovoriac o celom funkčnom období. Inou pravdou je, že o to druhé sa nikto ani nesnaží, však voľby potvrdia dosiahnutie cieľa a viac sa už netreba pretvarovať, nie ?

Možno by sme sa mali zamyslieť nad návratom čias monarchií a kráľov … my sme ešte vlastné kráľovstvo nemali, prečo to nevyskúšať ? Kariéristi by dosiahli maximálne uspokojenie – však to tak dobre znie – áno … pán veľkomožný … ponížene prosím … pán veľkomožný … a možno by menej klamali a kradli. Skrachované existencie by mohli mávať bičom v úlohách pandúrov a vrešťať – na panské, banda mizerná … a možno by konečne pospolitej Slovači došlo, akou vzácnosťou je samostatnosť a nezávislosť …