O Slovensku

Čo má slovenský politik spoločné s pištoľníkom na Divokom západe ? Sadrový ksicht … prvý pri odhalení škandálov, v ktorých sa vezie … druhý pri súboji, ktorý sotva prežije, ak teda nie je súčasťou deja na filmovom páse … a čo majú ešte spoločné ? Nefér praktiky, obidvaja idú najradšej – od chrbta …

Iste, od chrbta to je bezpečné a možno aj zaujímavé, ale sotva v politike. Aj keď treba otvorene priznať, že hľadanie morálky v politike (nielen na Slovensku) je rovnakou drinou, ako hľadanie ihly v povestnej kope sena. Dnes sotva nájdeme niekoho, komu nesteká maslo spod klobúka, a povedzme si otvorene – sami sme si na vine.

Pretože sme národom extrémov … najprv sa chceme zbaviť okupantov a ľudí, ktorí zneužili svoje postavenie v štátostrane pre vlastný prospech. Čo je výsledkom ? Okupanti síce odchádzajú, ale druhá časť plánu sa nakoniec zvrhne na inkvizičné prenasledovanie každého bez rozdielu (stačí na to nevhodné politické presvedčenie, a čo na tom, že úprimné), pričom na čele nesú pochodeň – najväčší vagabundi (špiny, svine alebo si to pomenujte ako chcete) Pripadám si ako v jednom béčkovom westerne, kde šerif číta s hurónskym smiechom výzvu svojho kolegu z iného okresu, ktorý ho prosí, aby našiel a zatkol – sám seba. Iste, u nás to bolo v inej forme – tu stáli na čele ľudia, ktorí verejne prehlásili, že sa sami potrestajú … tak to aj dopadlo …

Ó-la-la … vytvoríme slovenskú, kapitálotvornú vrstvu … kto netlieska vlastizradcovi, je nepriateľ národa. O pár rokov neskôr mu budú hovoriť inak … bude súdený podľa vzdelania a hlasovania vo voľbách, v zmysle vzorca – kto nám nedá hlas, to je tupec, primitív, idiot, magor, sedliak … Zatiaľ sa však rozdáva, po krajine pobehuje chlapík s kufríkom, ktorý rozdáva funkcie a majetky podľa toho, koľko mu z toho kvapne. Alebo skôr – koľko kvapne jeho (vlastnoručne) založenej strane. Prečo si dal tomu blbcovi ten podnik, však tisíce ľudí stratia prácu … pýta sa akási naivka … blbec to síce je, ale náš …blbec … a ľudia predsa môžu podnikať, nie ? Však na to nemajú peniaze … kto sa stará, ten peniaze má … znie z diaľky odpoveď, sprevádzaná ironickým smiechom. Doba kozmonautov (ľudkov, ktorým priatelia “ za odmenu “ prichystali zážitok v podobe ohňostroja, umiestneného niekde v aute) vrcholí … niektorí vyletia do povetria, iní do vysokých funkcií.

Nikto vám nedá toľko, koľko vám my sľúbime (či našim kamošom rozdáme) vykrikuje inými slovami malý, fúzatý chlapík. Zlé jazyky hovoria, že klame už vo chvíli, keď otvorí oči … čo na tom, hlavne nech potrestá toho vagabunda, ktorý si – zvolil prezidenta.

Politika menšieho zla vyzerá vábivo. Klame sa síce rovnako, ale kradne sa rozhodne menej … pretože, čo sa rýchlo predá, to sa nestihne ukradnúť. A keď, tak sa rozkradne len tá almužna, ktorú sme za výpredaj zariadenia bytu dostali. Už ani vesmírnych turistov toľko nemáme, odkedy ich šéf vesmírnej cestovnej kancelárie sedí v base … zatiaľ síce mlčí, ale keď prehovorí, to bude iná švanda, nie ?

Chvála sa na nás valí zo všetkých strán, stávame sa vraj najsilnejšie vrieskajúcim predátorom v klietke, na ktorú sa starý kontinent pomaly mení. Kedysi bolo zločinom odpočúvať ideologického nepriateľa, dnes je pokrokom odpočúvanie – celých národov. A tak si ani nevšímame to, že si pomaly ustieľame na dlážke a náš nebezpečne vyzerajúci predátor začína pomaly a iste zdochýňať – hladom.

Sme iní, než oni … myslíme sociálne … nuž hej, grandiózny úspech sociálnych podnikov si pamätá nielen Horehronie …

Sociálne podniky majú riešiť problémy hladových dolín. Nevedno prečo, ale zlé hlasy hovoria, že ich riadia najťažšie sociálne prípady. Ako ste k tomu záveru prišli ? Jednoducho . v ich vreckách končí najviac peňazí. Iste, to má svoju logiku.

Ináč všetko ide tak, ako má. Demagógovia síce vykrikujú, že napriek odpracovaným rokom nemajú nárok na kripel-rentu, a kdejakým skaderuka-skadenohám sa veselo rozdáva, ale to len preto, že nevidia veci v širšom zábere. Keby videli, zodpovedne by si uvedomili, akou príťažou spoločnosti dnes sú, a zodpovedne by sa k tomu postavili … napríklad na koľajniciach. Ktosi vypočítal, koľko by sme ušetrili, keby sme šanovali dôchodkový systém. Ako ho šanovať ? Jednoducho – kto sa dôchodku nedožije, nemôže ho pýtať. Kto nemá na lekára či lieky – tiež nebude pýtať. Však je to v záujme národa, prečo by sme sa mali trápiť, nie ?

Dali sme vám vlaky zdarma … volá nadšený propagátor úspechov dneška, kde sme mali byť vlastne zajtra, hoci iní tam boli predvčerom … či ako sa to hovorí. Asi som to poplietol. Ale, pán veľkomožný, u nás vlaky nechodia … zaznie nesmelá pripomienka z davu. Váš problém, nemali ste si nechať – zrušiť … nie, to nikto nehlas nepovie, ale keďže sa nič nerobí, tak si to každý – domyslí. No možno, šepkám kamošovi, by sme si mohli požičať drezinu, nie ? A to je čo, čumí na mňa, ako Fero tri hodiny pred výplatou, keď hladne hľadí na bagetu v mojich rukách. To je … no ako v groteske s Chaplinom … kto je Chaplin ? Znechutene mávnem rukou – budeš makať ako s pumpou na bicykli, raz hore – raz dolu … to tak, ako na babe, nie … pýta sa ma, pribrzd…. teda kamoš. Hej, prikyvujem … konečne pochopil. Vieš, ako sa nadrieme … vyplašene na mňa pozerá. No hej, ale po roku budeme mať také paprče, že Arnold sa pri tom pohľade pôjde …  ty vole, nevedel som, že za tejto vlády bude aj posilovňa zadara … vidíš, ako myslia na naše zdravie.

Včera za mnou zdesene pribehne a kričí – vraj pán veľkomožný sú zlodej, v televízii hovorili. Čumím naňho ako svokra na zať pri prvom mítingu a hovorím – hádam nemyslíš, že bude rozdávať z vlastného, nie ? Takže neni zlodej, ukľudnuje sa pomaly … nie, pán veľkomožný je poctivý dopravca – dopravuje z jedného vrecka do druhého … fuj, to som sa zľakol, už som sa bál, že ma okradne … pretiera si rukou spotené čelo. Nemôže… smejem sa ako šibnutý. Prečo ? Pretože už nič nemáš, keďže ťa okradli jeho predchodcovia. Hé … čumí na mňa víťazoslávne, ale budem mať dôchodok … neboj sa maličký, táto tragédia ťa skoro určite nepostihne, chlácholím ho …

Ako je nám fajn, v krajine so sadrovými ksichtami … nie ?