O Slovensku

Iste, a nemôžu ani za to, že v médiách sa neraz zjavia bombastické titulky o tom, koho zatkli … alebo o tom, čo momentálne riešia, a občas som presvedčený, že musia vtedy poriadne škrípať zubami … sotva to ich práci prospeje, teda prílišná medializácia … no niečo mi predsa nejde do hlavy.

Ako je možné, že elitná jednotka polície zadrží potenciálneho páchateľa závažného zločinu, a ten nakoniec – aj napriek mnohým iným podozreniam – veselo odkráča zo súdu, hoci v dnešnej dobe nie je ničím neobvyklým, ak vo väzbe končia ľudia za doslova triviálne veci, napríklad hádky s partnermi, v ktorých padli nevhodnejšie slová ? Kde je chyba ? Kto zlyháva v celom reťazci – polícia, prokuratúra alebo súdy ?

Úplne šialene vyznieva myšlienka, že nám po slobode pobiehajú ľudia, odsúdení na doživotné tresty, hoci bez právoplatnosti … zlé jazyky hovoria, že v niektorých ohľadoch je medzi Prešovom a Košicami vzdialenosť doslova neprekonateľná, hoci na mape čosi viac ako tridsať kilometrov. Hovoria, že prešovský súd je zrejme najtvrdší na celom Slovensku, a naopak košický je snom každého vagabunda. Prečo ? Iste … môžem vychádzať len z útržkov správ v médiách, či občasných debát so známymi, ktorí sa pri zmienke o slovenskom súdnictve len pobavene uškŕňajú.

Kto sa v tejto krajine cíti bezpečne ? Asi vagabundi … pretože sa zdá, ak majú peniaze na právnikov, sú v podstate nedotknuteľní … a pokiaľ na nich aj ruka zákona siahne, často sa len otrasú a život ide ďalej. Prečo ? Kto zlyháva v tomto boji ?

Však sa len zamyslime – nie je podstatné, aké motívy vedú M.Černáka k zmene postoja a rôznym odhaleniam, podstatné sú následky týchto odhalení. A tie neraz pôsobia tragikomicky – obžaloby končia zamietnutím, alebo odhalenia obvinením – samotného Černáka. A ostatní sú akosi mimo pozornosti systému. Náhoda ? Čo sa pravidelne opakuje, už asi náhodné nebude.

A čudesné veci sa nedejú len pri závažnej kriminalite, ale aj bežných priestupkoch … alebo činnostiach, súvisiacich napríklad s bezpečnosťou premávky na našich cestách. Stačí sledovať “ profesionálov “ za volantom nákladnej dopravy – priznám sa, dokážu priam neuveriteľné veci. Predbiehanie v obci na plnej čiare, pretože vodič pred nimi nereaguje na ich blikanie a vytrubovanie, aby zrýchlil viac, než je povolené. Parkovanie na možných i nemožných miestach … zimné jazdenie na letných, alebo ojazdených pneumatikách. Vodičom na luxusných autách asi neostali peniaze na smerovky … niektorým zase neostalo na žiarovky do svetiel … a máme aj expertov, ako istá pani, ktorá veselo zablokovala prístup k bytovým domom, debatovala s kamarátkou a vrieskala na ľudí, ktorí ju žiadali, aby uvoľnila prejazd.

A potom prichádzate k odstavnému parkovisku pri hlavnom ťahu, kde si vás odchytí nemilosrdná ruka zákona a kontroluje, kde máte reflexnú vestu … apropó …

Keď už o tých vestách hovoríme, pozdravujem Žilinčanov – chodcov – milovníkov adrenalínového pohybu na cestách. Hmla by sa dala krájať, nad ránom si veselo behajú cez cestu (pretože majú prednosť) v tmavých bundách, bez akéhokoľvek reflexného prvku … či cyklistov, ktorí podobne (ne)vybavení veselo zbehnú z chodníka na prechod pre chodcov a veria, že šialene brzdiaci vodiči to zvládnu. Priam neuveriteľné … hlavne vtedy, keď obďaleč prechodu zbadáte hliadku, ktorá síce meria rýchlosť, ale tieto – oveľa nebezpečnejšie praktiky – asi nevidí … alebo nechce vidieť ?

Niečo v našom systéme spravodlivosti smrdí … a poriadne. Nezávidím policajtom … majú naozaj ťažkú prácu, ale možno by sa dalo niečo zmeniť … pretože dnes sa mi zdá, že žijeme nebezpečnú dobu v nebezpečnej krajine …