O Slovensku

Ples … médiá slintajú a prinášajú horúce informácie, ako sa smotánka baví, kto a s kým prišiel, čo si obliekol … a na konci sa honosne oznámi, koľkože sa vybralo na charitu v prospech trpiacich, ktorí sú (iste len náhodou) produktom súčasnej, falošnej a bezcharakternej doby ….

Akoby som videl mafiánsky pohreb … pri otvorenom hrobe stojí užialená rodina a sústrasť jej vyjadrujú tí, ktorí jej milovaného poslali na večné stretnutie so Stvoriteľom, a podali jej pomocnú ruku v najťažšej chvíli, keď – zaplatili pohreb. A po skončení obradu ju v zmysle starého a osvedčeného mafiánskeho pravidla pokojne okradnú, pretože tak to už vo svete moci a peňazí chodí – silnejší požiera slabšieho, človek človeku vlkom.

Lenže … nepozerám sa na mafiánsky pohreb, ale skôr defilé ľudí, ktorých dnes pokladáme za spoločenskú elitu, pretože si raz ročne vykúpia svedomie charitou … a keby aj raz mesačne, na tom vlastne nezáleží. Ktosi povedal, že je zvrátené, ak majú všetci rovnako … a je normálne, ak schopnejší majú viac, než ostatní. Nuž, pozrime sa teda na Slovensko, ktorí schopnejší majú viac – za ktorým oligarchom nájdete prevratné objavy, geniálne projekty či obchodné stratégie ? Hm, asi by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky … drvivá väčšina dnešnej smotánky sa zjavila v 90.rokoch, dalo by sa povedať, že kde sa vzal – tam sa vzal … odrazu nám tu – milionár stál. Nikto nevie, ako … ale množstvo opustených areálov, či rady nezamestnaných svedčia o tom, že neveľmi poctivo … alebo skôr na úkor iných … však chamtivosť a nekonečná túžba po moci sprevádza ľudstvo od počiatkov.

Pozri sa, ako žerú … strčil do mňa kolega na jednej dávnejšej konferencii, kde sme pozvali našich klientov na oboznámenie s novými produktami a službami spoločnosti

Iste, ešte dnes sa pri tej spomienke smejem … na konferencii boli nielen klienti, ale aj naši kolegovia a zamestnanci … bolo však zaujímavé pozorovať, ako sa ľudia správajú. Napríklad tí, čo majú všetko a nič im nechýba, naberali zo švédskych stolov priehrštiami, akoby mal za pár hodín prísť koniec sveta … naopak, ostatní si brali spôsobnejšie, skromnejšie – hoci sa vôbec nemohli porovnávať s pomermi, v ktorých žijú nenažranci. Čím to asi je … napadlo nás. Chamtivosťou … vždy a všade musia mať najviac, už nepoznajú mieru, nie sú schopní normálneho správania … čo dokazovali aj zhnusené tváre upratovačiek, keď upratovali po konferencii priestory, kde sa všetko odohralo a ich znechutenie bolo priam hmatateľné, ako vychádzali z toaliet … ako prasce, všetko ogr..né, a omo..né … či inak “ vyzdobené “ … nuž, žalúdok nie je bankové konto, má svoje limity (uškrnul som sa v duchu). Konferencia končila o desiatej večer, upratovanie o štvrtej ráno … a to tam nebola ani stovka ľudí.

Iste, musia sa pretŕčať svojou charitou … aspoň na chvíľu upokojiť svedomie (ak ešte nejaké ostalo) a verejne ukázať – pozrite, myslíme na vás. Čo na tom, že o pár dní vykopnú na dlažbu niekoľko ľudí, pretože čas je nemilosrdný a dnes sa cení len mladosť, krása a naivita (pretože vetrami, skúsenosťami a rokmi ošľahaného zamestnanca je ťažšie zdierať, než mladého absolventa) … a z čoho budú prepustení žiť ? To nie je problém elity, máme demokraciu, nech platia dane a starajú sa o seba … – prepáčte, aj o nás (myslia si elity). Tak to už dnes chodí …

Falošné úsmevy, ešte falošnejšia solidarita … kto chce pomôcť, nepotrebuje na to televízne kamery … kto chce uspokojiť svedomie, potrebuje na to svetlo reflektorov, červený koberec a potlesk plebsu …

Veru, aj v minulom storočí bolo niečo podobné … aj medzi svetovými vojnami bola kríza, a elity utišovali bolesť svedomia charitou … nepomohlo im to. A my sa divíme, prečo a ako mohli ľudia pustiť k moci ideológie ako fašizmus či komunizmus … nuž, pozrite sa, ako sa dnes správajú elity a pochopíte … na to naozaj netreba byť géniom, pretože každý pohár trpezlivosti raz pretečie.

Veru … Gorily sa bavia …. určite nebolo ťažké vyhnať aktivistov s ich transparentom (nech už bolo na ňom čokoľvek), ale to len potvrdilo, že nápis hovoril viac pravdy, než bolo znesiteľné … možno, keby sa niekto zamyslel (ak vôbec mal čím myslieť), stačilo sa tváriť, že nič nevidí … lenže pravda bolí …. a doba je zlá vždy len pre tých ostatných …