O Slovensku

Rusofilstvo je vraj nebezpečné a ľudia sa nevedia orientovať v záplave informácií,ktoré sú často zavádzajúce …

Ale vôbec nie, to si len niekto namýšľa, že opije ľudí svojimi rozprávkami úplne rovnako, ako v časoch tesne po prevrate či pri známom mediálnom podvode s názvom “ Zachráňte Markízu „, alebo iných neskorších podvodoch. Niekto nám v skoro bulvárnom denníku SME vypisuje, aké nebezpečné sú sympatie voči Rusku tesne po tom, ako na Sýriu svojvoľne a zločinne zaútočili tí, ktorých tak neustále ospevuje, pričom iste len náhodou sa zistilo, že autor príkazu na útok ešte aj dobre zarobil … alebo zarobí.

Možno by sa niektorým novinárom zišli okuliare, teda hlavne tým, čo sa akosi náhodou ocitli na Slovensku. Ani za socializmu sme nežili v zemľankách, nežijeme v nich ani dnes. A hoci sme v onej dobe vedeli, že pred niektorými ľuďmi sa nevyplatí hovoriť nahlas svoj názor, neznamenalo to absenciu názoru. Mali sme ho, často sme aj nesúhlasili s tým, čo sa vôkol nás dialo a len občas sme to vedeli ovplyvniť, takže vtedajšia doba sa neveľmi líšila od tej súčasnej. Aj teraz vieme len občas ovplyvniť dianie na Slovensku.

V čase, keď doznieva na Slovensku škandál s brazílskym mäsom, ktoré sa dostalo na trhy únie, či sa opätovne potvrdzuje rozdielnosť kvality rovnakých produktov v rôznych krajinách spomínaného eurospolku, alebo mnohí ľudia nemôžu ani len pomýšľať na odpočinok vo forme pravidelnej dovolenky, sa opätovne objavuje nebezpečnosť sympatií k Rusku, nudnosť dovoleniek za socializmu či chladničky plné nekvalitného tovaru za socializmu. Sympatie Slovákov k protizápadnej propagande sú vraj nebezpečné. Nuž ako a pre koho …

Možno bolo naozaj nudné, ak ľudia cestovali prevažne po bývalom Československu, či krajinách východného bloku. Ale bolo to nudné zrejme len pre tých, ktorí nevedia sami čo so sebou. Precestoval som toho hodne a nikdy som sa nenudil. Nuda okrem iného súvisí aj s prirodzeným intelektom človeka a najviac sa nudia tí, ktorí ho veľa nepobrali. Priznám … smiech vo mne vyvolalo aj tvrdenie o kvalite potravín v chladničke. Ale len presne zodpovedá tomu, čo sa dnes šíri – niekto ešte aj dnes verí, že ak bude spievať falošnú rozprávočku o svinstve na tanieroch za socializmu, nikto si nevšimne dnešné svinstvo na tanieroch … alebo zabudne. Kdesi som čítal, že dnes patrí Slovensko na popredné miesta v rebríčku rakoviny hrubého čreva a tak ma napadlo, čím to asi bude – však dnes máme predsa oveľa kvalitnejšie potraviny, ako kedykoľvek predtým, nie ? Alebo má počúvať drevorubač rôznych fanatikov a ísť pracovať s raňajkami, kde bude namiesto klobásy či slaniny strapec paradajok a ovsené vločky v mlieku ? A čože s takou výdatnou stravou zvládne, vari krátku návštevu lesa ? A ako je to možné, že nám tie rôzne údeniny tak škodia, keď sú kvalitné ? Však naši rodičia a prarodičia si úplne bežne dali pred prácou podobné jedlá, ako klobáska či slaninka a napriek tomu sa dožili vysokého veku. Problém bude asi niekde inde. Možno sa skrýva v skutočnej pravde, že dnešná európska kvalita je šmejd, ktorému môže závidieť aj niekdajšia socialistická nekvalita, pretože tú si nikto nedovolil predávať a už vôbec nie za tak premrštené ceny, ako dnes !!!

Tak to už nejako chodí, mnohí si ešte pamätáme nejeden nešvár socializmu, ba nájdu sa ešte aj ľudia, ktorí si pamätajú krvavé 50.roky. Nikto nespochybňuje, že sa v tej dobe tesne po vojne odohralo množstvo zločinov, ktoré často ostali nepotrestané. Len sa akosi (určite nie úmyselne) opomína aj iná stránka veci. Napríklad, ako sa pár rokov po vojne opatrne vracali z exilu rôzne indivíduá, ktoré tesne pred vojnou zbabelo utiekli, a sotva sa všetko ako-tak upokojilo, už chceli obnovovať staré poriadky v zmysle starej pravdy o zrodení koňa. Nepoznáte ju ? Kedysi sa pýtal malý synček sedliaka, prečo Pán stvoril koňa ? Jáj synak, keby Pán nestvoril koňa, páni by sa vozili – na ľuďoch, odpovedal otec.

Veru, kúpenská pravda je taká akási iná, než tá životná skúsenosť. Nikto si nerobí ilúzie o tom, čo sa dialo v mäsokombinátoch kedysi a čo sa tam deje aj dnes. Rozdiel je v tom, že vtedy skončil potkan či myš vo výrobku náhodou, dnes tam končí odpad celkom cielene – všetko v mene vyššieho zisku. Čo tam po ľuďoch, tí predsa boli i budú, nie ? Alebo chce niekto tvrdiť, že mleté kosti a kože či sójová múčka sa dostávajú do mäsových výrobkov neúmyselne ? Či chce niekto tvrdiť, že nedozreté paradajky alebo ovocie sú na pultoch obchodov prínosom ? No, možno aj za tieto praktiky vlastne môžu – Rusi.

Naozaj, ktovie za čo všetko môžu Rusi. Možno aj za zbytočne dlhú noc. Však keby noc trvala len tri-štyri hodiny, o koľko viac by mohli ľudia otročiť na svojich pánov. Dožívali by sa tak štyridsiatky, ušetrilo by sa na dôchodkovom systéme – ten by vlastne nebol ani potrebný, a nemuseli by sa vymýšľať ani zákony, podľa ktorých musí každý pracovať dovtedy, pokiaľ únavou a vekom nepadne do truhly, pohotovo pristavenej vedľa pracovného stola. Ako dobre by sa panovalo, nie ?

Tak teda neviem, ale kedysi mi hovorili, že najnebezpečnejšou vecou na svete je zrážka s blbcom. Treba uznať, dnes máme naozaj pokrokovú dobu, pretože mnoho blbcov je za publikovanie blbostí, ktoré nepoznajú z vlastnej skúsenosti, aj platených. Raz darmo, blbec je ľahko ovládateľný, stačí mu plná peňaženka a pristane na čokoľvek. Len musí nájsť vhodné publikum. Našťastie, u nás na Slovensku ešte stále nemáme toľko zamrznutých mozgov, aby tento druh tvorby účinkoval. Iste, mnohým sa to nepáči, predsa len sa ťažko manipuluje s národom, ktorý si priveľa pamätá. A nanešťastie si pamätá nielen to zlé. Pamätá si aj to, čo sa mnohým nehodí.

A ak sa už bavíme o spokojných masách, ktoré vedeli odvrátiť zrak od utrpenia niektorých svojich spoluobčanov, ako sa pripomína na stránkach plátku SME, tak áno – treba totiž pripomenúť, že európsky kontinent uvrhli do pekla druhej svetovej vojny spokojní jednotlivci, ktorí v mene vlastného pohodlia paktovali aj s diablom, stačí pripomenúť Mníchovskú dohodu, však ? A treba pripomenúť aj iný fakt – pakt Molotov – Ribbentrop bol posledným v rade podobných zmlúv, nie prvým. A tí, čo ho najviac pripomínajú (mám na mysli Poliakov), podobnú zmluvu podpísali už v roku 1934, pričom v nej (určite demokraticky a spravodlivo) počítali aj s územnými ziskami na úkor svojich susedov. Nehovorí sa náhodou, že kto čím bojuje, tým aj padne ?

Na záver, za socializmu nám bolo kadejako a neraz aj neveľmi dobre, ale predsa len sme neplytvali peniazmi na dovoz somárov, híkajúcich somariny. Mali sme dosť aj vlastných ! Dnes je ich zrejme nedostatok, alebo panuje viera, že zahraničný somár je predsa len dôveryhodnejší … ktovie …