O Slovensku

Týždeň ani poriadne nezačal a už nás zasiahla spŕška správ, ktoré pri troche zamyslenia nikoho nepotešia. Môžeme začať nápadom na zjednodušenie prepisov áut, pokračovať x-tou časťou absurdnej komédie v réžii I.Matoviča a skončiť oznámením Gazpromu o započatí prác na výstavbe plynovodu Turecký prúd. Každá udalosť zasiahne slovenského občana, ale ani jedna sa nedá vidieť v pozitívnom svetle.

Minister Žiga by chcel zaviesť prax, že jedno auto bude mať bez ohľadu na vlastníka natrvalo pridelené jedno evidenčné číslo. Ušetrilo by to podľa neho čas a prostriedky na administratívu, ktorá je dnes spojená s prepismi áut pri zmene majiteľov. Nemôžem si pomôcť, ale tento nápad nepokladám za dobrý, alebo presnejšie povedané, pokladám ho za nedotiahnutý do konca. Som totiž presvedčený, že oveľa viac by prospelo, ak by bolo každému vlastníkovi vozidla natrvalo pridelené jedno, prípadne viac evidenčných čísel, a pri predaji auta by číslo jednoducho použil na novom aute. Stručne povedané, evidenčné číslo by nebolo viazané ku konkrétnemu autu, ale konkrétnej osobe.

Poslanec I.Matovič sa podľa včerajšieho vystúpenia cíti ohrozený a nebude chodiť do parlamentu, ale mandát si ponechá.

Parlamentná fraška, ktorej hlavným predstaviteľom je šéf OĽANO, sa tak presúva do ďalšej fázy. Vypočul som si jeho vystúpenie, a okrem opakovania množstva obvinení na adresu jeho rôznych politických oponentov som nepočul žiadny argument, ktorý by ma presvedčil o pravdivosti jeho tvrdení. Skôr som mal pocit, že mi niekto predkladá novú verziu zaprášeného cirkusu “ Zachráňte Markízu „, kde sa nakoniec veci ukázali v úplne inom svetle, než boli prezentované verejnosti. Z celého vystúpenia poslanca som nadobudol dojem, že v najbližšej dobe asi padne rozhodnutie vo veci problému s aktívnou živnosťou, ktoré nebude v jeho prospech a tak sa snaží už vopred dostať do úlohy obete skorumpovaného systému, v ktorom sa spravodlivosť krčí niekde v kúte. Nepopieram, že na Slovensku máme v mnohých oblastiach nedostatky, vrátane právneho systému či jeho uplatňovania, ale ani neverím, že poslanec čakal vyše roka, kým zverejnil správu o tom, že sa mu niekto vyhráža. Dnes už nemáme 90.roky. Našťastie …

Gazprom začal práce na výstavbe plynovodu Turecký prúd. Môžeme sa radovať i plakať …

Bolo len otázkou času, kým Gazprom naplní svoje predstavy a začne s výstavbou alternatívnej trasy plynovodu, ktorou by obišiel problematickú Ukrajinu a jej nestabilné politické prostredie. Môžeme sa radovať, že už nás nebude Ukrajina okrádať, ako tomu bolo pred pár rokmi (hlavne zásluhou našej neschopnej politickej reprezentácie), ale zároveň aj plakať, pretože nepochybne prídeme o významnú časť príjmov do štátnej pokladne. A naopak, naše výdavky ešte môžu stúpnuť. A keďže postoj štátu k využívaniu alternatívnych zdrojov energie je vlažný, nečakajú nás asi radostné časy. Napokon, nemôžeme sa tomu diviť, pretože kto je nezávislý, nie je vydierateľný (či skôr zdierateľný ?) rôznymi štátnymi či pološtátnymi monopolmi, od ktorých si pomaly musí pýtať aj súhlas na to, že s nimi nebude spolupracovať a nebude spolupracovať ani s ich konkurenciou.

Včera sme mali sviatok oslobodenia. Dozvedeli sme sa, že časopis Zväzu protifašistických bojovníkov šíri proruskú propagandu, ako aj o podaní podnetu na ministerstvo vnútra, keďže časopis dostáva štátny príspevok. Padla aj zaujímavá myšlienka, aby sa zaviedli opatrenia proti zneužívaniu médií na šírenie nepravdivých správ, ako je tomu v iných krajinách.

Celkom zaujímavý nápad, najmä preto, že sa objavil v denníku SME. Pretože o jeho objektívnom spravodajstve pochybujú mnohí (dokonca aj tí, ktorí strávili pri jeho tvorbe nemálo času), neskryte háji výhradne záujmy jednej strany (únia,NATO,USA) a rovnako neskryte sa jeho kritika orientuje len na odporcov toho, čo jeho redakcia pokladá za správne. Takže v prípade zavedenia názorovej inkvizície by bol zrejme medzi prvými, ktoré by sa prestali vydávať. Alebo si to autori nápadu predstavujú tak, že mediálna inkvizícia bude fungovať len tam, kde to im vyhovuje ?

Neviem. Ale súhlasím s názorom, že z našej spoločnosti sa vytratila úcta k tým, ktorí sa najviac zaslúžili o ukončenie 2.svetovej vojny a nevážime si mier. Presnejšie si ho nevážia tí, ktorí dnes významne vplývajú na verejnú mienku. Možno preto, že väčšina z nich má dostatok prostriedkov na to, aby v prípade nejakého krízového stavu jednoducho vzali nohy na plecia a zmizli do pohodlného a hlavne bezpečného exilu. Napokon, vzory ako to majú urobiť, by sa v minulosti našli. A vlasť ? Však národ sa s problémom nejako vysporiada, a potom bude predsa potrebovať vodcov, ktorí mu ukážu ten najsprávnejší smer, nie ?

Chápem, že dnes nie je Rusko v kurze. Čo však nechápem je skutočnosť, prečo niekto verí bývalým boľševikom, ktorí ešte nie tak dávno vrieskali na námestiach “ So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak „, , že sa vtedy mýlili a dnes je pravdou, keď kričia “ S EÚ, NATO a USA na večné časy a nikdy inak “ ? Myslím, že vždy budú hovoriť len to, z čoho vyťažia vlastný prospech. Ale pravdu povedia len vtedy, ak sa – pomýlia.