O Slovensku

Možno, že Slovensko žne na medzinárodnej scéne potlesk, ale občan sa nemá lepšie, alebo to veľmi necíti – tie úspechy Slovenska.

Správu prezidenta o stave republiky som akosi prehliadol – ako sloh žiaka, ktorý síce navonok pôsobí kvalitne, ale len preto, že jeho obsah tvoria myšlienky iných. V prípade správy prezidenta treba dodať – aj záujmy iných.

Napríklad korupcia – ak sa bude tvrdo žiadať od úradníka, aby sa správal k občanovi zodpovedne bez ohľadu na jeho pôvod a majetkové pomery, a rešpektoval, že práve občan je zdrojom jeho obživy – korupcia poklesne. Pokiaľ je však mnoho vecí závislých na tom, kto a koho pozná – je to ideálne podhubie pre korupciu. A platí to v každej časti života spoločnosti.

Realita Slovenska je, že na pozíciách spojených so správou štátu a službou občanovi dnes sedia ľudia, ktorých občan a štát nezaujímajú, a ak predsa – tak len vo verbálnej rovine, v rámci politického súperenia. Či sí to niekto pripúšťa alebo nie, dnes o obsadení pozícií nerozhodujú schopnosti uchádzača, ale jeho kontakty či oddanosť záujmom tých, ktorí ho môžu nominovať. Kedysi bola potrebná stranícka knižka, dnes stačí aj plný mešec. A prepečie sa všetko, vrátane ranných kávičiek a raportov pre neoprávnené osoby.

Modrá je dobrá …

Nič nedokáže lepšie ilustrovať súčasnosť, ako niekdajší slogan. Pretože zároveň vypovedá aj niečo iné – ak nie si modrý, nemôžeš byť dobrý. Ťažko sa diviť, ako tento štát vyzerá. Napokon, mnohé funkcie sa obsadzujú len na základe toho – koho a kto nechce. Vrátane pozície prezidenta krajiny. Nikto nehľadá kvalitu, stačí ak to nebude ten či onen …

Súhlasím, že extrémizmus v slovenskej spoločnosti bujnie. Nie je to však zásluha M.Kotlebu, ako sa mnohí snažia tvrdiť. Pretože členovia jeho strany sa možno extrémne vyjadrujú na verejnosti … ale ich politická konkurencia, ktorá sa ich dnes snaží vystrnadiť z politiky (a len kvôli miestu pri koryte, nie pre ich reči a názory) sa extrémne správa – napríklad ignoruje každého a všetko, okrem seba a svojich záujmov. Aj to je prejav extrémizmu, či nie ?

Myslel som, že kolektívna vina je spomienkou na minulosť. Mýlil som sa … je to inak. Ak spôsobí škodu niektorý člen vlády, nedá sa to riešiť, pretože vláda je kolektívny orgán a kolektívna vina sa predsa nepripúšťa. Ak má však sprosté a primitívne reči člen politickej strany, tak zrazu je kolektívna vina prípustná a vyradí sa celá strana. Hoci by sa mala vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnej osobe, čo by bolo nepochybne efektívnejšie aj z hľadiska boja proti extrémizmu. Takto sa ozve potlesk – zakročili sme a strana bola zrušená, a čo tam po skutočnosti, že členovia zrušenej strany prešli do inej a všetko ide ako predtým. Efekt boja proti extrémizmu ? Politik má čiaročku, že niečo urobil a občan slzičku, pretože zaplatil, ale nič sa nezmenilo.

Propaganda proti NATO a EÚ. Hm, pekne prepytujem a neustále mastenie hláv, že bez NATO a EÚ budeme stratení – to nie je propaganda ? Je … ale ako za čias RVHP a VZ sa to dnes vydáva za jedinú možnosť. Nie, určite sa nedivím, keďže krajinu riadia prezliekači kabátov, zbohatlíci s pochybnými vzťahmi, a iná “ užitočná “ verbež …

Prečo sa teda štát v očiach Európy posúva, ale občan to necíti ? Pretože základom demokracie súčasného typu je chaos a anarchia. Však zamestnajte vo firme poldruha stovky ľudí, a skúste založiť prosperitu firmy na rozhodovaní väčšiny bez akejkoľvek zodpovednosti – uvidíme, ako dlho firma prežije. Pretože tá slovenská štátofirma prežíva len zásluhou hromadenia dlhov a okliešťovania práv tých, ktorí všetko platia. Ale to v správe prezidenta nehľadajte …