O Slovensku

Ako som podotkol v predošlom blogu, prácu policajta treba hodnotiť v súvislosti s tým, za akých okolností vykonáva svoje povinnosti. Smutné však je, koľko ľudí vôbec nepozná nielen povinnosti, ale aj práva policajta.

Pohľad na nejednu tragédiu, ktorá súvisí s výkonom povinností policajta, sa úplne zmení, ak sa občan stane obeťou či svedkom porušenia zákona. Nehovoriac o tom, že veľa škody v pohľade na prácu polície narobili politické špičky svojimi verejnými vyhláseniami, či rôzni samozvaní odborníci, alebo médiá. Najmä v prípade médií je doslova šokujúce, keď prezentujú závery skôr, než prebehne riadne vyšetrovanie udalostí, ktoré sa odohrali. Je to smutné, ale v našich médiách sa vôbec neuznáva prezumpcia neviny. A najsmutnejší je fakt, že pri dlhodobom pohľade na činnosť médií zistíte, že ich vlastne pravda – nezaujíma.

Oprávnenie policajta na použitie zbrane jasne vymedzuje zákon o policajnom zbore. Nad záujmom jednotlivca stojí záujem spoločnosti, či už si to pripúšťame, alebo nie. Podobne je to aj v prípade ochrany práv – spoločenský záujem obvykle stojí nad záujmami jednotlivca.

Ako dlhoročný šofér sa denne stretávam s účastníkmi cestnej premávky, ktorí sa chovajú bezohľadne a nezodpovedne.

Ak by som umiestnil kamery po všetkých stranách auta a pravidelne zverejňoval dianie na našich cestách, mnohí z kritikov nedeľného zásahu polície by zmĺkli. A zrejme by len nemo vypliešťali oči, čo všetko sa na našich cestách deje. Úplne bežným javom sa stalo predbiehanie cez plné čiary, neprimeraná rýchlosť, nie je žiadnou výnimkou dokonca predbiehanie na križovatkách, parkovanie na prechodoch pre chodcov, či zabratie viacerých parkovacích miest súčasne (pretože sa niekomu nechce cúvať a zaparkovať v súlade s pravidlami), státie uprostred cesty a voľná diskusia s obmedzovaním ostatných účastníkov, jazda bez svetiel či nepoužívanie smeroviek … a to už len na záver súhrnu rôznych nešvárov spomeniem jazdu na červenú, či predbiehanie na železničnom prejazde.

Škody na majetku pribúdajú a rovnako pribúdajú aj obete “ vodičov „. Niekedy to možno pôsobí komicky, ale stojí za zamyslenie – ako je možné, že hoci využívate rýchlostné limity, ste najpomalší, ak nerátame traktory, cyklistov a chodcov ? Na Slovensku bežný jav, vrátane vytrubovania kamionistov na ostatných vodičov, ktorí si dovolia ísť v obci maximálnou povolenou päťdesiatkou. To je drzosť, nie ? Pretože mnohí na Slovensku pokladajú dodržiavanie predpisov – za nezmysel, ba príťaž.

Riadenie a sledovanie dopravy na Slovensku je skôr nočná mora … a byť účastníkom tohto cirkusu je trest.

Nikdy nie je dobre – či si policajt plní alebo neplní povinnosti, médiá sa často chovajú ako inkvizícia. Prečítate si diskusiu pod niektorými článkami o nedeľňajšej tragédii na niektorých portáloch a doslova sa zdesíte. Všetci majú jasného vinníka, nikoho nezaujíma, aké následky mohla mať nezodpovedná jazda vodiča bez oprávnenia. Príspevky pretekajú rôznymi radami policajtom, ktoré svedčia o všetko možnom, len nie o inteligencii ich autorov.

Čo si má myslieť policajt, ak vodič neuposlúchne jeho výzvu a dá sa na útek ? Môže si myslieť, že vodič uteká len kvôli zákazu činnosti, ktorý mu bol udelený predtým … ale rovnako si môže aj myslieť, že je pod vplyvom alkoholu, drog alebo preváža v aute veci pochádzajúce z trestnej činnosti, či hľadané osoby … možností je nepreberné množstvo, ktorá je správna ? Koľko času asi má, aby sa rozhodol, ako vzniknutú situáciu vyrieši ? Koľko ľudí dokáže ohroziť unikajúci vodič s minimálnymi skúsenosťami na desiatich kilometroch ? Život nie je film na plátne, kde na konci prebehnú titulky a všetci vrátane hlavných protagonistov sa rozídu domov. A obvyklými obeťami na cestách sú ľudia, ktorí dodržiavali pravidlá a doplatili na jednorázové stretnutie s darebákmi. Aj v nedeľu doplatil na chovanie nezodpovedného človeka – nevinný.

Namiesto zlostnej kritiky by sme sa mali zamyslieť – ako by sme sami konali na mieste policajtov ? A možno by pomohlo, keby sme pred akoukoľvek kritikou občas nazreli aj do zákonov …