O Slovensku

Ďakujeme za to, ako skončila futbalová Dukla Banská Bystrica. Klub, ktorý bol roky známy poctivou prácou s mládežou a mnohými úspešnými odchovancami. Klub, ktorý pomohol aj futbalistom z iných miest, aby sa dostali na vyššie úrovne futbalového sveta.

V podstate sa dalo očakávať, ako skončí futbal v Banskej Bystrici. Nebolo a nie je žiadnym tajomstvom, že kolektívnym športom sa v meste pod Urpínom nedarí, keďže čosi také ako vzťah k mestu a záujem na jeho povesti – v Banskej Bystrici sa jednoducho nenosí. Padli basketbal či hádzaná, na okraji priepasti sa ocitol hokej, a nakoniec padla aj Dukla. Nie, rozhodne to nie je udivujúce, už nejaký čas bolo vidieť, že klub ide dolu vodou – napríklad oficiálny klubový web bol dlhé mesiace neaktualizovaný a nakoniec pred vyše rokom zanikol. Smutné však je, že padol klub, ktorého vlastníkom bol šéf SFZ – Ján Kováčik. Iste, jeho nástupom do funkcie šéfa SFZ sa vlastnícke pomery v klube administratívne zmenili, ale reálne brali všetci veci po starom.

Nikto nepopiera, že J.Kováčik zachránil Duklu po období vládnutia ľudí, ktorí brali vlastníctvo futbalového klubu ako spoločenskú prestíž, pričom veľa nechýbalo a Dukla by zanikla už pred rokmi. Ale – napriek tomu všetkému je sklamanie zo zániku klubu veľké a vyvoláva množstvo otázok – napríklad, ako je možné, že Dukla spadla do neriešiteľných dlhov. Dalo by sa právom očakávať, že úspešný podnikateľ ako J.Kováčik vie riadiť klub, a dokáže správne nakladať aj s financiami. Iste, nie je žiadnym tajomstvom, že Dukle chýbali peniaze, keďže väčšiu časť výdavkov, spojených s fungovaním klubu, niesol na svojich bedrách práve J.Kováčik.

No nemôžem si pomôcť, neviem pochopiť, ako môže skrachovať klub, schopný pracovať s mládežou. Nedáva mi to zmysel, pretože vo svete podobné kluby prosperujú.

Nie, v rekonštrukciu štadióna Dukly sme neverili už dlhší čas. Jednak boli komplikované vlastnícke vzťahy, ale ani sme nevideli reálnu snahu, aby sa niečo zmenilo. Všetko začínalo a končilo prázdnymi rečami a sľubmi. A teraz sa osud štadióna ešte viac zahmlí. Aj keď pravdu povediac, Štiavničky patrili roky a desaťročia medzi štadióny, priam povestné rôznymi problémami, najmä pred začiatkami jarných častí súťaží – často pod snehom, často premočený a nekvalitný terén.

Čo bude ďalej, sotva dokáže niekto predpovedať. Záchranné lano značke Dukla hodil klub z Kremničky, ktorý má zmeniť meno na – MFK Dukla Banská Bystrica – a prevezme aj mládežnícke družstvá zaniknutej Dukly, pričom bude pôsobiť v III.lige. Úprimne povedané, projektom pod značkou MFK – mestských futbalových klubov – akosi neverím. Príliš často končia v ešte väčších problémoch, ako ich predchodcovia. Ale ktovie … môžem sa mýliť …

Jedno je však isté – sklamanie z toho, ako skončila Dukla … sklamanie z toho, že už dlhšiu dobu nikoho v klube nezaujímali fanúšikovia, ani ich názory či otázky. Sklamanie z toho, že Dukla išla v smutných šľapajach Prešova, Košíc … teda bášt slovenského mládežníckeho futbalu. Naozaj smutné …