O Slovensku

Nezamestnanosť by mohla klesnúť pod 7% …zdanlivo dobrá správa, ale realita je úplne iná. Pretože hlavným problémom Slovenska nie je nezamestnanosť …

Skutočným problémom je mlčanie ľudí o tom, v akých podmienkach pracujú. Mlčanie, za ktorým sa skrýva strach zo straty obživy. Mlčanie, za ktorým sa skrývajú praktiky, ktoré nepatria do slušnej spoločnosti.

Praktiky, medzi ktoré patrí šikanovanie zamestnancov za vykonávanie bežných (živočíšnych) potrieb, dlhé roky práce bez dovoleniek na zostavenie, žobráčka mzda, ktorá síce vyzerá navonok primerane, ale po odhalení pozadia – je na zaplakanie. Treba uznať, nielen Slovač je vynaliezavá. Naše ľahko predajné vlády vytvorili na Slovensku raj pre zahraničných špekulantov. A nielen pre nich – raj tu má aj pár vyvolených zbohatlíkov.

Šofér autobusu na parkovisku – prestávka medzi spojmi. Čo myslíte ?

Nie, neráta sa mu do pracovnej doby, pretože podľa zamestnávateľa nepracuje. Nič na tom nemení ani fakt, že je na parkovisku niekde v cudzom meste, či obci. Podľa zamestnávateľa má voľno, nie je v práci. Výsledok ? Vstáva o štvrtej ráno, prvý spoj začína o tesne po piatej, domov prichádza po desiatej večer, niekedy aj po jedenástej, ale podľa evidencie odpracoval – osem, deväť či v lepšom prípade desať hodín.

Zamestnanci hotelovej reštaurácie … ráno prichádzajú do práce na šiestu, domov odchádzajú po desiatej večer – s odpracovanými deviatimi hodinami. Prečo ? Pretože čas medzi jednotlivými dennými jedlami im zamestnávateľ nezaráta, ani nepreplatí. Reštaurácia je oficiálne otvorená len šesť-sedem hodín denne, v ostatnom čase majú podľa zamestnávateľa voľno, aj keď musia byť na pracovisku. Nemôžu odísť domov …

Ale všetci mlčia a iní, hoci vedia – neriešia. Utešujeme sa, že nezamestnanosť klesá, hoci sa dostávame do fázy, ktorá nemá ďaleko k otroctvu alebo zaostalej stredovekej spoločnosti. Spoločnosti, kde je zamestnávateľ neobmedzeným pánom nad životom svojich „poddaných“ … tak sa ďalej utešujme …