O Slovensku

Sklamanie nejedného vyššieho funkcionára (nielen SNS), ak sa nenaplnia jeho ciele a svoju funkciu stratí, alebo nezíska očakávanú nomináciu – to sa aj dá pochopiť. Sú však veci, ktoré sa pochopiť nedajú, alebo sú niekedy až príliš pochopiteľné …

Kariérizmus sa v politike prejavuje oveľa výraznejšie, ako kdekoľvek inde. Možno aj preto, že sa jedná o svet moci a veľkých peňazí, ktorý obvykle nie je spojený s námahou či zodpovednosťou. Skôr naopak …

Autokrat … podobné slovo občas počujem aj na vlastnú adresu, a tiež vo chvíľach, ak odmietnem rozhodnutie, ktoré by iným poslúžilo, alebo ho očakávajú. Rozdiel medzi mnou a napríklad predsedom nejakej strany je v tom, že na rozdiel od neho si chyby dovoliť nemôžem, keďže nenakladám s vlastnými financiami a na rozdiel od politika sa aj sám vždy niekomu zodpovedám. Výhrady sa ozývajú najmä od tých, ktorí sa vidia na úplne inom mieste a sú skalopevne presvedčení, že bez ich účasti sa prestane Zem otáčať okolo svojej osi … alebo o tom, že všetci nad nimi sa dostali na svoje funkcie zásluhou rôznych vzťahov a podobne. Neochvejne veria, že sú neprávom obchádzaní … a ak ich výsledky práce nezodpovedajú očakávaniu, tak to len preto, že sa všetci okolo nich na to nesprávne pozerajú.

Nič prekvapujúce, ani nové pod slnkom … svet je preplnený nedocenenými géniami …

Mnohým sa proste nepáči, že niekto rozhoduje, ak neprijímajú rozhodnutia sami, alebo nie sú rozhodnutia podľa ich predstáv. No nech sa človek snaží akokoľvek, stav spokojnosti všetkých je len ilúziou … a nedosiahnuteľnou.

Nespokojnosť je pochopiteľná, ale ak niečo netolerujem, tak sú to intrigy a podrazy. Nedá sa im vyhnúť, ale snažím sa ich minimalizovať vysvetlením, že každý (vrátane nadriadeného) sa rozhoduje podľa svojich predstáv, a zároveň nesie za svoje rozhodnutie aj zodpovednosť. Aspoň v bežnom živote to platí. Nepokladám preto za tragédiu, ak odídu ľudia len preto, že sa nenaplnila ich predstava, pričom nesplnenie svojej požiadavky pokladajú za životnú krivdu. Život ma akosi dokázal naučiť, že na týchto ľuďoch sa nedá stavať, a narobia viac škody, než osohu. Napokon – ani ja sám nerobím to, čo si predstavujem, ale len to, čo robiť môžem.

Ak sa teda vrátim k aktuálnemu dianiu na pôde SNS a nespokojnosti funkcionárov, z ktorých niektorí opustili aj rady členov strany, nebude zrejme dôvod za nimi plakať. Súdiac podľa ich vlastných vyjadrení, ak sa nenaplnia ich ambície, A.Danko je autokrat a bodka. Ľudí s podobným uvažovaním neoplakávam ani ja. Hoci v niektorých prípadoch som presvedčený, že mohli byť prínosom – ak by vedeli prekonať vlastné, nadmerne nafúknuté ego.