O Slovensku

Ak sa chceme baviť o solidarite (nielen s utečencami), mali by sme si položiť jednoduchú otázku – koľko z tých, ktorí vás pod zámienkou solidarity vydierajú, by bolo ochotných zaplatiť vaše dlhy ?

Však to vyskúšajte – vyhliadnite si niektorého z bardov solidarity, či už s zadĺženými krajinami v eurovale, alebo zmietanými problémami s imigrantmi a skúste mu napísať lisť, napríklad v takomto znení …

Volám sa Jano Mrkva, žijem v Poltári, okrese s vysokou nezamestnanosťou, dostávam sociálne dávky vo výškš necelých 62 EUR mesačne, moje mesačné výdavky sa pohybujú na úrovni 440 EUR. Prišiel som o živobytie, pretože politické špičky vytunelovali slovenskú ekonomiku, nikdy za to neboli potrestané a zlodeji, ktorí sa na tomto podieľali, si dnes veselo žijú z nakradnutého. Prosím, prejavte solidaritu a pomôžte mi …

Čo myslíte, koľkí sa vám na list uráčia odpovedať, koľkí vám skúsia pomôcť a koľkí sa vôbec neozvú ? Nebudem predpovedať, ako hovorím – vyskúšajte to … a následne si urobte mienku o úprimnosti slov tých, ktorí volajú po solidarite s obeťami zločinov tých, ktorých v dnešnom pokrútením svete voláme – spojencami. Skúste napísať napríklad M.Schultzovi, ktorí chce tých, čo odmietajú solidárnosť s obeťami zločinov verejne známych zločincov – trestať. Vyskúšajte, čo vám asi napíše tento bard solidarity – možno sa prekvapíte, a naozaj sa bude chovať podľa svojich slov. A môžete to vyskúšať aj u tých slovenských bardov, ako zareagujú. Možno by bol výsledok podobného pokusu prekvapujúci.

Ale ak môžem odhadovať zo skúsenosti, tak politik a často aj aktivista otvárajú len tie témy, z ktorých je možné mať prospech. Nie, rozhodne nechcem krivdiť tým poctivým aktivistom, pretože hovoriť o poctivou politikovi – to pokladám za prejav veľkej naivity. Poctivým ľuďom sa politika skôr hnusí. Politik skôr hľadá silné príbehy, ktoré môžu pomôcť v jeho kariére, a veľmi podobným spôsobom sa správajú aj médiá, volajúce po solidarite – pomôžu, ale konečným výsledkom musí byť ich vlastný prospech, ktorý nemusí byť nevyhnutne vyčíslený hodnotou peňazí. Ale napríklad aj zvýšením spoločenského kreditu, napríklad počas predvolebnej kampane.

Istá povedačka hovorí, že nemusí byť tvojím priateľom ten, čo ťa práve ťahá z lajna … pomerne veľa pravdivosti na nej ilustruje dianie na Slovensku a vzťahy s Bruselom, ak sme sa (náhodou) dokázali niečomu vzoprieť … napríklad eurovalu. Naši „priatelia“ nám dali za pomoci domácich kolaborantov druhú možnosť, aby sme sa rozhodli „správne“. Hovorí sa tomu moderná forma „priateľstva“. Niečo na spôsob niekdajšieho „priateľstva a spojenectva“ medzi slovenským štátom J.Tisa a hitlerovským Nemeckom.

Stručne povedané, únia je luxusná milenka, ktorej musíte platiť, poslúchať jej priania a rozkazy, ale dá každému – len nie vám. A ak sa predsa zľutuje, tak len v podobe danajských darov, ktoré nakoniec skončia aj tak len vo vreckách jej spriaznených duší. My ti dáme eurofondy a ty prispeješ na škody, ktoré naši politici spôsobili spoločne s bankármi … počas rôznych experimentov v snahe o získanie mocenského postavenia vo svete. Domáce politické špičky sa denne na verejnosti hádajú, prečože sa nedarí čerpať danajské dary, pretože nikto nemôže priznať, že podmienky sú nastavené tak – aby sa dary museli vrátiť darcovi, v čo najväčšom rozsahu.

Viete, ak akýkoľvek politik volá po boji proti korupcii, pôsobí to na mňa viac-menej nielen pokrytecky, ale dokonca smiešne, ba až trápne. Pretože politika a rozhodnutia z nej vyplývajúce sú podľa ich následkov – len o korupcii. Ak by to bolo inak, nepohybovali by sa na najvyšších funkciách nedoštudovaní skrachovanci, ľudia s obrovskými škandálmi a zneužívaním postavenia na konte, či rôzni klamári a iné skrachované existencie, pri ktorých jediný pohľad do „podnikateľskej“ minulosti a ich obchodných „úspechov“ vyvoláva jedinú otázku – ako sa tento blb mohol dostať k moci ? No, možno je neschopný podnikateľ, ale nesmrdí mu žiadny zadok … dalo by sa odpovedať.

Tak čo, neskúsite solidárnosť niektorého z našich pätolízačov Bruselu ?