O Slovensku

Priznám sa, niekedy mám pocit, že do médií, hlavne televízie a rádia je jedinou kvalifikáciou na získanie miesta pekná tvár a primerane sprostá hlavička …

V jednom rádiu zaznela dnes otázka – ako na vás pozerali v zahraničí, keď zistili, že ste Slovák ?

Na sprostú otázku sa dá len sproste odpovedať – čumeli na mňa a hľadali anténky na hlave, a ak to bolo na pláži, tak plávacie blany medzi prstami. Čo iné sa dá odpovedať na takúto (s prepáčením debilnú) otázku ? Možno by sa dalo zavolať najvyššiemu v predmetnom médiu a opýtať sa ho, či hodnoty intelektu u autora podobného „prieskumu“ dosahujú aspoň veľkosť topánok, ktoré nosí. Zrejme nie …

Musím nespokojne konštatovať, že aj rádio sa pomaly a iste stáva nepotrebným vybavením v mojom živote – buď tam každú hodinu opakujú nejakú odrhovačku, alebo tam padajú nezmyselné otázky a často ešte nezmyselnejšie odpovede. Pripomína mi to istú reláciu, ktorú sme interne medzi kamarátmi volali „Sprostý hľadá sprostejšieho“, kde si niekoľko ľudí s nevalným intelektom hľadalo na ulici zámerne ľudkov jednoduchšieho myslenia, aby im mohlo klásť zákerné otázky a na ich prostoduchých odpovediach sa mal zabávať národ.

Neviem, ale kedysi sa hovorilo, že z ľudí jednoduchšieho myslenia si robia posmech len – primitívne existencie. A potom sa divíme, ako vyzerá dnešná spoločnosť – veď je len odrazom toho, čo sa v nej konzumuje ako značka najvyššej kvality … filmu týždňa „Elitní zabijaci“. Ešte dobre, že sa neorganizuje niečo ako „Degeš týždňa“, pretože tam by bolo toľko kandidátov, že by sme si nevedeli vybrať …