O Slovensku

Ad: Relácia „Z prvej ruky“ zo dňa 7.9.2017

Alebo odkaz pre podpredsedu strany SMER-SD M.Číža

Ako právny laik (tak nejako sa vidím vo vzťahu k právu) som úprimne zdesený z toho, čo všetko dokáže povedať absolvent právnickej fakulty a nositeľ titulu JUDr.
Prikladám odkaz : https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/746221 ku spomínanej relácii, kde zaznejú pozoruhodné výroky M.Číža od 19,30 min.relácie, nad ktorými sa aj mne, právnemu laikovi zastavoval rozum. Stručne povedané, z výrokov p.Číža som pochopil, že prečin je ľahšie porušenie zákona než trestný čin. Nemôžem jeho vyjadrenie označiť iným slovom – než katastrofa. Katastrofa, že nositeľ vyššieho vzdelania v právnej oblasti nepozná ani význam základných pojmov právnickej terminológie.

Trestné činy sa delia na dve skupiny – prečiny a zločiny. Prečin je trestným činom, u ktorého horná sadzba trestu nepresahuje päť rokov. Zločin je trestným činom, u ktorého horná sadzba presahuje hranicu päť rokov. Z uvedeného vyplýva, že prečin nemôže byť ľahším porušením zákona než trestný čin, keďže je jednou podskupinou – trestných činov. Očakával by som, že nositeľ titulu JUDr.ovláda základné termíny trestného zákona a kvalifikáciu trestných činov.
Skúsme sa dostať k tomu, čoho podstatou bolo vystúpenie M.Číža v relácii Sro – Z prvej ruky. A teda k návrhu na odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny J.Richtera.
Musím súhlasiť s názorom poslankyne Blahovej, že dôvody na odvolanie ministra sú dané, a výsledok hlasovania poslancov NR SR ma do značnej miery pobúril. Hlavne preto, že kauza zariadenia Čistý deň nie je jediný prípad, ktorého riešenie by sa dalo ministrovi Richterovi vytýkať. Môžeme k tomu pridať aj rôzne nezmyselné novely, naposledy zmeny prístupu v otázke financovania zariadení sociálnej služby – hlavne resocializačných zariadení, detských domovov a domovov dôchodcov. O optimalizácii miest v domovoch sociálnej starostlivosti v čase, keď je vyše šesťtisíc žiadateľov o umiestnenie, môže hovoriť len človek bez znalosti odboru a situácie. O dôvod viac, prečo si rezort vyžaduje vážne zmeny, a to práve na najvyšších postoch, pretože odvolanie ministra je len vrcholom ľadovca.
Minister Richter však odvolaný nebol. Smutné, pretože v dnešnej dobe rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nefunguje, presnejšie – nefunguje v prospech občana, ktorého potrebám by mal slúžiť. Za všetko stačí spomenúť arogantné správanie úradníkov k žiadateľom, ich liknavosť pri plnení povinností a neochotu robiť to, čo je ich hlavným poslaním – pomáhať občanom v zhoršenej sociálnej situácii. Kto je za tento stav zodpovedný ?
Vedenie rezortu, teda ministerstvo. A samozrejme – minister. Alebo chceme tvrdiť, že všetko je v poriadku, to len PÁN úradník neodhadol situáciu – keď napríklad duševne chorej osobe vtisol do rúk formuláre na vybavenie rôznych druhov dávok v núdzi a nechal ju napospas osudu ? Chceme sa tváriť, že je všetko v poriadku, keď duševne chorá osoba nemá nárok na invalidný dôchodok, pretože nemá odpracovaný príslušný počet rokov, a nemôže získať tento nárok ani vtedy, keď sa oprávnene poukáže na fakt, že tento stav pretrváva od jej detstva, a mala mať nárok na invalidný dôchodok okamžite po dovŕšení 18.roku života, len ošetrujúci lekár akosi nezvládol svoje povinnosti a nedokázal správne diagnostikovať jej problémy ? Podobných prípadov je množstvo – PÁN úradník sa riadi svojím šimľom, a chorý ? Nech ti dá Pán zdravia … kto za tento stav zodpovedá ?
Nie, rozhodne nepochybujem o tom, že kauza Čistý deň bola politicky zneužitá na vybavovanie účtov medzi politikmi. No nič to nemení na tom, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nefunguje tak, ako by mal. Je smutné a alarmujúce, že osudy problematických detí boli zneužité na dosiahnutie politických cieľov. Na druhej strane však treba priznať, že je nereálne, aby sa dali ustrážiť klienti podobného zariadenia, ktorí majú neraz už pred dovŕšením 15.roku života za sebou skúsenosti so všetkým, čo ich rovesníkov čaká po dovŕšení dospelosti, alebo vôbec nie. Rovnako je nereálne dosiahnuť 100% stav spoľahlivých pracovníkov v podobných zariadeniach, pretože človek – vždy zlyhá.
Minister však zodpovedá za riadenie rezortu, kontrolu jeho činnosti a v prípade potreby aj za rýchly, zákonný a efektívny zásah, ak dôjde k chybám, či dokonca porušeniu zákona a ohrozeniu klientov týchto zariadení.
Nedá mi, aby som na záver nepoukázal ešte na jeden nešvár – parlamentný alibizmus poslancov SNS. Zdržať sa hlasovania v tak dôležitej veci, akou je zhodnotenie práce ministra a konečné rozhodnutie o jeho osude – je hanebné a zbabelé. Je to vlastne len ďalší dôkaz, že osud občana a jeho záujmy sú (na „skvelom“) druhom mieste. Na prvom mieste sú politické záujmy, alebo snáď kostlivci pod prahom, ktorí by mohli pôsobiť koniec politickej kariéry ? Ktovie … SNS sa však dnešným prístupom dostala na zoznam strán, ktorých volebného lístka by som sa nedotkol ani v chirurgických rukaviciach. No čo, bude aspoň v skvelej spoločnosti (uvádzam strany podľa poradia, kedy získali čestné miesto) – KDH, HZDS, SDKÚ, SMER, OĽaNO, SaS, SNS … divíte sa, prečo tu nie je ĽSNS ? Nuž, v tomto prípade by som okrem rukavíc potreboval aj – začiernené okuliare.