O Slovensku

V zle osvetlenej kancelárii sedí muž s hlavou v dlaniach. Ubehli vyše dva roky od začatia vojny, priveľmi si uvedomuje desivú pravdu – vojnu nie je možné vyhrať. Nie, ak …

Na stole ležia pred ním dve možnosti – Paríž alebo Petrohrad. Potreba separátneho mieru je čoraz nástojčivejšia a pred ním je ťažká voľba. Petrohrad … nakoniec sa rozhodne. Obrovská krajina sa zmieta v nepokojoch, a podpora rôznych hnutí proti cárskemu režimu by ju nielen oslabila, ale možno by viedla aj k jej rozpadu.

O čosi neskôr uháňa nočnou nemeckou krajinou vlak. V jednom vozni sedia muž a žena. V susediacich vozňoch sedia členovia dobre vyzbrojenej eskorty. Cieľ vlaku ? Cárske Rusko … žena drieme a muž premýšľa – ako ho asi privítajú, či opäť neskončí niekde vo vyhnanstve, či sa vôbec dostane do Petrohradu …

Mohlo sa to odohrať takto ? Nevedno … avšak z spomienok plukovníka W.Nicolaia vyplýva, že na základe príkazov, ktoré dostal o rok skôr, prekročil 16.apríla 1917 ruskú hranicu vlak, v ktorom sedel emigrant, donedávna žijúci vo Švajčiarsku, ktorý pod krycím menom Uljanov dával informácie nemeckej tajnej službe o situácii v cárskom Rusku.

Situácia Nemecka sa zhoršila po vyhlásení vojny zo strany USA. Nemeckému veleniu bolo jasné, že potrebuje uzatvoriť mier na východe, aby mohlo uvoľnené sily poslať proti Francúzsku. Preto sa rozhodlo, že bude financovať návrat ruských revolucionárov s Uljanovom do Ruska, pričom cesta viedla cez Nemecko a Škandináviu. Plán bol jednoduchý – podporiť revolučné hnutie v Rusku, oslabiť pozíciu cárskeho režimu a ak bude možné – rozbiť Rusko revolúciou na niekoľko menších štátov, ktoré by boli menej nebezpečné pre Nemecko, ako súčasné cárske Rusko. Na podporu revolúcie v Rusku boli vyhradené aj nemalé finančné prostriedky – v roku 1916 investovalo Nemecko do naplnenia plánu 8 miliónov mariek, o rok neskôr viac ako pätnásť miliónov mariek, a podľa listu riaditeľa berlínskej ríšskej banky von Schanza odoslaného L.Trockému 8.januára 1918, … bolo prevedených päťdesiat miliónov rubľov v zlate, aby boli k dispozícii ľudovým komisárom. (archívy a zistenia reportérov časopisu Stern). V apríli 1921 napísali New York Times, že …. len v minulom roku dostal Lenin sedemdesiatpäť miliónov frankov prostredníctvom švajčiarskej banky … a iným boľševickým funkcionárom boli doručené milióny amerických dolárov a švajčiarskych frankov. Celkovo sa odhadovalo, že Berlín investoval do podpory rôznych hnutí v Rusku minimálne dvesto miliónov zlatých mariek, ale pravdepodobne o sto miliónov viac. (Z.Zeman)

Nevyháňaj čerta diablom, ak sa nechceš závidieť obyvateľom – pekla.

Vláda A.Kerenského, ktorá nastúpila po páde cárskeho režimu, obvinila Lenina a mnohých revolucionárov zo špionáže v prospech Nemecka. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Lenin bral peniaze od každého, nemal žiadne škrupule a bol ochotný prisľúbiť čokoľvek. No bol aj dostatočne prefíkaný, aby nikdy nepreberal peniaze osobne. Mier medzi Ruskom s vládou Lenina na čele, a Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom bol podpísaný na začiatku roku 1918. Nemecku ani Rakúsko-Uhorsku podpis mierovej zmluvy už nepomohol, ale výsledkom snahy nemeckej tajnej služby bol vznik – ZSSR.(M.Pohlman) Krvavá vláda boľševického režimu mohla začať.

24.decembra 1922 píše ťažko chorý Lenin svoj politický závet. V rozpore so svojimi predošlými názormi upozorňuje na Stalina, a varuje pred odovzdaním moci do jeho rúk. Neskoro – Stalin je už príliš silný na to, aby ho bolo možné odstaviť.

Niet pochybností, že základom pre krutovládu Stalina bola vláda jeho predchodcu. Lenin po získaní moci zaviedol teror nevídaných rozmerov, ktorý sa v žiadnom ohľade nelíšil od teroru počas francúzskej revolúcie. Popravy bez rozsudkov boli na dennom poriadku … bol stúpencom vyvraždenia celého rodu Romanovcov. Jeho ideologickým plánom bolo rozšírenie revolúcie po celom európskom kontinente. Nenávidel cirkvi a opakovane vyzýval k vraždeniu kňazov, a odstraňovaniu cenných vecí z kostolov. Pritom … kdesi na začiatku bol nádejný žiak a vynikajúci študent, syn príslušníka šľachty … čo sa stalo ?

Oficiálne zdroje uvádzajú, že k radikalizácii Lenina došlo v období po poprave jeho staršieho brata Alexandra Uljanova, ktorá sa odohrala 8.mája 1887, a bola trestom za účasť pri atentáte na cára Alexandra III. Odtiaľ mala pochádzať aj nenávisť Lenina voči rodu Romanovcov, pokropená aj vlastnými skúsenosťami s väzením a vyhnanstvom. Nevedno, ako to naozaj bolo.

______________________

Niektoré zdroje uvádzajú, že na financovaní revolúcie proti cárskemu režimu sa podieľala aj Veľká Británia. Nech už to bolo akokoľvek, nedá sa spochybniť, že krvavá diktatúra komunizmu, ktorú doviedol na vrchol J.V.Stalin bola výsledkom snahy Nemecka, a iných krajín západnej Európy (napríklad Švajčiarska, ktoré poskytlo azyl nielen Leninovi) o rozbitie Ruska, pričom spôsob dosiahnutia cieľa nebol podstatný. V tej dobe nikto nepočítal s tým, akým smerom sa bude nakoniec revolúcia uberať, a aké následky bude mať podpora jej hlavných predstaviteľov.

Po smrti Lenina sa dostal k moci práve ten, z ktorého mal (asi aj oprávnené) obavy Lenin – gruzínsky bandita J.V.Stalin. Jedným z prvých krokov, ktoré v novej funkcii urobil, bola fyzická likvidácia hlavných konkurentov po smrti Lenina. Trockému nepomohlo ani nútené vyhnanstvo, smrtiaca guľka vraha si ho napriek tomu našla v Mexiku. Stalin konal bez akýchkoľvek škrupulí už pred získaním najvyššej funkcie. O mnohom svedčí prepad transportu peňazí do Tbiliskej banky, ktorý pripravil a uskutočnil 13.júla 1907. Výsledkom boli desiatky mŕtvych (odhadom 40 – zdroj:wikipedia). Ale to je už iný príbeh …

Vyháňať čerta diablom sa neveľmi vypláca, ako ukázal práve príbeh nemeckej podpory ruskej revolúcii. Cieľ rozvrátiť cársku režim bol síce dosiahnutý, ale daň za „úspech“ mala byť vysoká …