O Slovensku

Najnovší hoax z dielne (pravdepodobne) staronovej kancelárky A.Merkelovej hovorí, že do nemeckých volieb aktívne zasahovalo Rusko …

Kedysi tvrdila A.Merkelová, že má vrúcny vzťah k ZSSR, najmä k ukrajinskému Donecku. Bolo to v čase, keď sa zdržiavala v Donecku, a iste len náhodou mala spoločnú kanceláriu s agentom východonemeckej STASI M.Schindhelmom. Predtým bola tajomníčkou pre ideológiu nemeckej verzie komsomolu alebo inak povedané – Freie Deutsche Jugend. Pomerne nerušene mohla pravidelne cestovať do krajiny nemeckého suseda – NSR. Kedy sa z A.Merkelovej stala horlivá obhajkyňa demokracie a slobôd, sa asi nezistí – no zrejme to bolo v čase pádu východonemeckého režimu. V každom prípade vedela prezliecť kabát v pravý čas.

Nedá sa však pochybovať, že v tom čase jej vôbec nevadilo zasahovanie ZSSR do vnútorných záležitostí iných krajín, a sotva sa dá pochybovať, že po zmene „názoru“ jej vadilo zasahovanie krajín západnej Európy a USA do vývoja v iných krajinách – či už na starom kontinente, alebo inde vo svete. Stačilo použiť kúzelné slovíčko – demokracia – a dalo sa ospravedlniť absolútne všetko. Vrátane bombardovania krajín, vraždenia nepohodlných politikov na objednávku … či financovania rôznych pochybných mimovládnych organizácií v krajinách, ktoré bolo treba udržať – pod kontrolou. Slovensko to zažilo v čase potreby odstránenia V.Mečiara z vedenia štátu, ktorého nahradili jeho „konkurenti“ z SDKÚ a spol., ktorí síce nevedeli vyhrať voľby, ale na druhej strane boli (nie náhodou) neustále podporovaní zo zahraničia … rôznymi formami, počnúc neutíchajúcou mediálnou podporou. A hlavne kampaň v roku 1998 poukazovala aj na fakt, že disponujú dostatočnou výbavou v oblasti financií, čo na ich predošlé volebné „úspechy“ bolo dosť zvláštne. Vtedy však účel svätil prostriedky a nikoho netrápilo, aké sú to prostriedky.

Kde sú vlastne korene nenávisti k Rusku ? Nie, rozprávke s názvom „Anexia Krymu“ neveria ani tí, čo ju aktívne šíria. Problém je niekde inde a možno by ho vedeli vystihnúť slová M.Albrightovej, podľa ktorých bolo nespravodlivé, že štát ako Rusko vlastní toľko nerastného bohatstva …

Nuž áno, podľa česko-americkej „slúžky“ v službách pochybnej demokracie je spravodlivé len to, čomu sama slúži. Slovensko nazvala svojho času čiernou dierou, možno hľadela do zrkadla, neviem. Isté však je, že obyvateľstvo Krymu zaujíma ktorúkoľvek „demokraciu“ menej, než fajka dymu. O mnohom svedčia napríklad najnovšie obmedzenia pri vstupe do USA, kde sa okrem iných dostalo na čiernu listinu Somálsko – áno, to je presne tá krajina, kde všetky demokracie sveta zavádzali slobodu a demokraciu, aby ju nakoniec úplne rozvrátili … potom zbabelo utiekli a dnes nariekajú, že Somálsko je domovinou nebezpečných pirátov. A čo čakali ? Ležiacich ľudí na zemi a čakajúcich na smrť hladom ?

Rusko je dnes nepriateľ, a to aj napriek niekdajším sľubom o celoeurópskej spolupráci, ktoré skončili v spoločnom hrobe s B.Jeľcinom. Ideálnym predstaviteľom politika, ktorého okrem pohodlia a plného pohárika nezaujímalo nič, a bol schopný podpísať čokoľvek a komukoľvek. Rusko je dnes nepriateľ, pretože výrazne (alebo skôr nebezpečne) zadĺžené krajiny (nielen) EÚ nemôžu na jeho účet odvrátiť nevyhnutné – blížiaci sa hospodársky úpadok, v niektorých prípadoch aj štátny bankrot. Ešte horšie je, že sankcie proti Rusku mali opačný efekt, než sa pôvodne očakávalo. Iste, na začiatku prišiel výpadok v príjmoch, ktorý spôsobil aj umelý pokles cien ropy a zemného plynu. No na druhej strane začalo Rusko obnovovať svoj hospodársky potenciál, podporovať domácu výrobu s jediným cieľom – minimalizovať svoju závislosť na dovoze. A dá sa otvorene predpokladať, že po ukončení platnosti zmlúv o dodávkach ropy a zemného plynu sa pozície pri jednaniach vymenia – pravidlá bude určovať Rusko, nie jeho odberatelia. Je naivné veriť, že produkcia z Ruska sa dá plne nahradiť. Nedá a nebude dať … zatiaľ len všetci veria, že hospodárske vydieranie Ruska povedie k jeho oslabeniu a nádej v podobe pádu V.Putina umrie – posledná. Či už si to pripúšťame alebo nie, v Rusku nie je vlastenectvo len slovom …

Pri pohľade na zvítanie M.Albrightovej a A.Merkelovej pri jednom stretnutí som sa musel pousmiať … kritička Putina za jeho minulosť v KGB sa objímala s Merkelovou, ktorá svojho času oddane slúžila záujmom – STASI. Organizácie pod priamym vplyvom KGB. Paradox ? Ale kdeže … účel svätí prostriedky, nie ?

Ak by naozaj platilo, že účel svätí prostriedky, predstavitelia Slovenska by ani neuvažovali o prezbrojení slovenskej armády odpadom zo Švédska (minimálne vyskúšaným v bojovom nasadení), či starým železným a predraženým šrotom z USA. Hľadali by najlepšie riešenie pre Slovensko … ktorým by mohli byť napríklad aj bojové lietadlá z Južnej Kórey. Áno, mám na mysli FA-50. A možno by sa niekto zamyslel aj nad tým, prečo vlastne má mať slovenské letectvo stíhačky, keď sa nad slovenským územím – „neotočia“. Myslenie ? Kdeže, na Slovensku o všetkom rozhoduje Brusel a provízie. Môžeme len ticho a zbožne dúfať, že agresívna politika EÚ a NATO voči Rusku nepovedie k vojnovému konfliktu, pretože máme skúsenosť, ako to kedysi skončilo – politické špičky utiekli do exilu a národ nechali napospas okupantovi. Čo im však nebránilo vykrikovať spoza opony, že práve oni – sami – jediní sú oprávnení rozhodovať o budúcnosti národa. Kto sa pýta, prečo sa dostal k moci komunizmus, nech si spomenie na správanie Beneša a spol., či na to, ako nám „spojenec“ dal zaplatiť za výcvik a výzbroj vojakov, ktorý zachraňovali v prvom rade – jeho krajinu. Jednalo sa o toho istého „spojenca“, ktorý nás predtým veselo predal jedným podpisom Hitlerovi a tým spôsobil našej krajine a národu obrovské škody.

Kto chce pokoj v Európe alebo vo svete, musí stavať na spolupráci všetkých, vrátane Ruska. A na podmienky treba zabudnúť, pokiaľ sa nimi neriadi ani ten, čo ich vymyslel …