O Slovensku

Nech už skončí kvalifikácia MS 2018 vo futbale akokoľvek, mali by sme sa na konečný výsledok slovenskej reprezentácie pozerať objektívne. A hlavne si uvedomiť, že ani futbalové veľmoci nemajú na ružiach ustlané, a nič na tom nemení ani pokrytecký, diskriminačný formát medzinárodných klubových súťaží, najmä však Ligy majstrov, v ktorej roky účinkujú kluby, nepoznajúce chuť majstrovských osláv.

Chyby nerobia len tí, čo nerobia vôbec nič. J.Kozák dokázal niečo, čo bolo predtým prakticky nemožné – zabudoval do mužstva hráčov z úspešnej dvadsaťjednotky, dokázal ovládnuť svoju povahu búrliváka a dal mužstvu tvár. Tvár, na ktorú sa dá pozerať. Pretože ľudia chodia na futbal, a nie na sledovanie toho, kto ďalej odkopne loptu a neinkasuje gól.

Našli by sme množstvo chýb, a určite aj výhrad voči výkonom mužstva okolo M.Hamšíka. Ale – treba si uvedomiť, že sme na Slovensku a treba si konečne priznať, aká je realita. Nemôžeme čakať, že každá kvalifikácia sa skončí postupom na vrcholné podujatie. S naplnením podobného cieľa majú dosť problémov aj veľmoci, a žiadny ich postup nie je prechádzkou ružovou záhradou. Veľa by o tom vedeli hovoriť napríklad Holanďania, ale mnohé by povedali aj naši susedia v Česku. Ani Angličania nemajú na ružiach ustlané, obvykle kvalifikáciu zvládnu a následne zhoria ako papier na turnaji. Portugalci, ktorým sa oprávnene hovorí, že sú Brazílčanmi na starom kontinente, čakali dlhé roky na väčší úspech.

Áno, sú veci, ktoré mrzia … kolú oči a stoja za zamyslenie … v slovenskom futbale.

Sklamaný som bol v zápase, ktorý sa odohral na slovinskej pôde. Ani som ho nedokázal pozerať do konca. Súboje s Anglickom ? Nie, nie je to o rozhodcovi, hoci aj ten prispel svojou troškou k úspechu favorita. Skôr o niečom, čo mi roky vadí. Akosi mi nejde do hlavy, prečo naši hráči pôsobia najmä v zápasoch proti ostrovným mužstvám, alebo Nemecku – ako dýchavičné lokomotívy bez paliva.  Šesťdesiat minút a nasleduje – trápenie. V Anglicku odchádzalo mužstvo už tesne pred koncom prvého polčasu. Prečo ? Kde je problém ? Však dnes už nechodia futbalisti niekde do fabriky, ako kedysi.

Áno, šampionát na ruskej pôde mohol byť vrcholom generácie okolo M.Hamšíka. Asi nebude, ale ešte stále môže byť tým vrcholom európsky šampionát o dva roky neskôr. Možno bez niektorých tvárí, ale s perspektívnym mladým mužstvom, založeným na úspešnej mladi okolo Lobotku, Greguša alebo Dudu. Pretože najmä výkony S.Lobotku boli doslova pastvou pre oči. A dali nádej do budúcnosti.

J.Kozák by mal, vlastne musí ostať – má niečo, čo má máloktorý tréner. Vie to s mládežou, nebojí sa dať jej dôveru … vie hráčov motivovať a vie sa ako chlap postaviť aj k neúspechu. A prípad Stoch ? Hm …

Nikto nemôže pochybovať, že Stoch dokáže predviesť famózne výkony, ale aj vybuchnúť. Je však otázkou, či jeho herná „genialita“ nie je vykúpená privysokou cenou v podobe nevypočitateľného správania (dnes o tom môže hovoriť jeho súčasný klub). Navyše – základom úspechu v kolektívnom športe je disciplína a spoločná cesta za úspechom. Herne vynikajúci hráči už dokázali neraz svojím správaním rozvrátiť aj úspešné kluby. Kozák dal prednosť disciplíne a hoci boli chvíle, kedy mi Stoch na ihrisku naozaj chýbal, urobil správne.

Niekto vykríkne – my tam nebudeme a Island áno ? Nie, neporovnávajme to. Cesta Islandu je výsledkom dlhodobej práce, kde sa všetci dokázali spojiť na ceste za úspechom, a našli na to aj prostriedky. Nám to ešte akosi chýba, najviac tie financie a dlhodobý plán. Plán, v ktorom by významnú úlohu hrali aj kluby z najvyššej slovenskej súťaže. Pretože naša súťaž dokáže kde-tu ponúknuť budúcu hviezdu, ale z hľadiska klubov a ich výkonov na medzinárodnej scéne – máme veľa práce.

Skončíme v skupine druhí, pravdepodobne sa do baráže nedostaneme. Prišlo prvé víťazstvo nad Slovinskom, ukázala sa mladá generácia, na slovenskú hru sa dalo pozerať a tréner si vedel poradiť aj vtedy, ak mu vypadli z hry základné piliere mužstva. Je to málo ? Myslím, že nie. Práve naopak. 

Mali by sme J.Kozákovi a jeho mužstvu – zatlieskať. Mohli sme dosiahnuť viac, ale nemali by sme byť sklamaní. Nie vždy sú Vianoce, a niekedy … to proste dopadne tak, ako to dopadlo teraz. Nabudúce bude určite – lepšie …