O Slovensku

Sklamanie nedáva právo voliť fašistov. Naozaj krásna myšlienka v podaní denníka SME, ktorú by som vedel povedať na adresu jeho redaktorov aj inak … napríklad, ak je niekto váš kamarát, nie je to ešte dôvod, aby ste dehonestovali žurnalistiku zakrývaním jeho protizákonných prešľapov …

Ale kde, zase sa chovám ako nezodpovedné prasa, pretože nechápem, že pracovníci médií zásadne preferujú len poctivých a čestných ľudí, vždy publikujú v najlepšom záujme slovenského národa a Slovenska, a najvyššou hodnotou je pre nich – prospech vlasti ! A bác … keď túto vetu po sebe čítam, začínam hľadať mobil a na internete skúmam zoznam, aby som našiel číslo na Prednú Horu – pretože ak tú vetu myslím vážne, asi som si niečo šľahol …

Ale kdeže, ani náhodou ju nemyslím vážne. Takže mobil zase odkladám a hovorím si, radšej nebudem mienkotvorný, ale aspoň sa nebudem za seba hanbiť. Pretože taligu hanby nielen ďaleko vidieť, ale ešte ďalej – počuť. Takže – prečo ľudia volia extrémistov ? Najskôr preto, že demokrati sú sami – extrémisti. Len to akosi šikovne maskujú. Za kvetnaté vyjadrenia, krokodílie slzy a podobne. Máte právo na názor … ak je zhodný s ich záujmami. Nič lepšie neilustruje ich pokrytectvo.

Aj preto ľahko kritizujú ľudí za ich rozhodnutie, kritizovať je ľahšie, ako hľadať odpoveď na otázku – prečo ?

V prvej chvíli možno niekto pocíti radosť nad (skoro) vyrovnaným štátnym rozpočtom, kým si neuvedomí postup, ktorý k tomuto „úspechu“ viedol. Navonok a verbálne rast ekonomiky, v skutočnosti rušenie výdavkov na verejné služby v prospech občana. Môžete sa len uškrnúť nad slovami, že za komunistov kradol celý národ, pretože kto nekradol, okrádal svoju rodinu – a napriek tomu boli štátne rozpočty vyrovnané, alebo prebytkové … a dnes kradnú len vyvolení, a nemáme dohromady vôbec nič. Presnejšie, nemáme ani to, čo bolo za komunistov úplne bežné. Ale, máme vyrovnaný rozpočet, aleluja …

Pripadá mi to rovnako šialené, ako tanec nevidiaceho pod vianočným stromčekom, lebo si práve rozbalil darček a objavil – ďalekohľad. Ale našim politikom by aj to pripadalo ako úspech. Čo už, keď za klamstvá, zlodejiny či podvody im hrozí maximálne vyhodenie z funkcie. Národ sa poteší, ak zo štátnej agentúry vyhodia niekoľko pracovníkov za (údajne) zle zostavenú zmluvu s právnou kanceláriou. Lenže pravda bude niekde inde – zmluva nebola zle zostavená, ale zle – utajená. A ktovie koľko podobných zmlúv sa veselo zaplatilo zo štátnej kasy, teda vrecka občana. Pri pohľade na škody je odvolanie z funkcie urážkou inteligencie daňového poplatníka, lenže … naši najvyšší a médiá nás pokladajú aj tak len za stádo, tak o čo ide, nie ?

V podstate majú pravdu, naozaj sa chováme ako stádo …

Ak idú voľby, nie je podstatné, ako poraziť Kotlebu. Podstatné je, ako zlepšiť život ľudí, lenže o zlepšenie života národa nejde naozaj nikomu. Dokonca ani tým, čo tak niekedy pôsobia. Politika je obrovský mlyn, ktorý zomelie každý dobrý úmysel … politika je v každom ohľade špinavosťou, kde ide len o záujem niekoľkých vyvolených a nič viac. Dokonalou ilustráciou tejto pravdy je tvrdenie miliardára, že nemá financie na špičkového účtovníka a robí detinské chyby, ktoré neurobí ani začínajúci živnostník. Kto tomu uverí ? Naivný, alebo zaplatený človek … pretože u niektorých ľudí je na predaj absolútne všetko, vrátane ich cti. Otázkou je len cena, za ktorú sa predá. A po jej zaplatení bude tvrdiť, že rany palicou, ktoré zasypávajú jeho hlavu a plecia, sú vopred dohodnutou masážou, s ktorou súhlasil … koľkých takých máme v diskusiách. Čomu sa však divíme, niekde sa to musí prejaviť, efekt podobnej „liečebnej“ kúry, nie ?

Frustrácia dáva národu právo na všetko. Aj na riešenia, s ktorými platení „demokrati“ nesúhlasia. Aj na voľbu extrémistov, ak sa extrémne chovajú tí, ktorí extrémizmus – odsudzujú. Pretože medzi tichým a otvoreným extrémizmom nie je žiadny rozdiel. A väčší darebák je – tichý extrémista, hrajúci sa verejne na demokrata.