O Slovensku

Je zbytočné, aby sme sa bavili o lehotách na vyšetrovanie trestnej činnosti … alebo o tom, ako bojovať s korupciou na najvyšších miestach, pretože ten, kto je pri moci – má aj možnosti, aby moc využil.

Nech by padol akýkoľvek rozsudok v prípade nástenkového tendra, médiá bojujúce nielen proti R.Ficovi, ale vlastne proti každému, kto akosi nie je „média pozitív“, sa jednoducho nezmenia – nezavrieš, si zlý … zavrieš, aj tak si zlý. Zlý, pretože nie si náš (človek). Ak opozícia spomína tieto slová v súvislosti so súčasnou vládou, sama sa od nej v ničom nelíši. Za všetko stačí spomenúť darebácky postoj opozície v kauze Kiska.

Ale, vyššie uvedené všetci chápeme a vieme … a o tom som vlastne nechcel. Chcel som o niečom inom – o jednom darebákovi, ktorý dlhodobo deformuje verejnú mienku prekrúcaním faktov a ich osvetľovaním podľa vlastnej potreby, alebo skôr potreby svojich chlebodarcov. Škrabákovi, ktorý cynicky napíše – Janušek a Štefanov boli odsúdení, pretože sú politicky – bezvýznamní. Tento darebák, ktorý napísal uvedené slová, vedome a celkom cynicky zneuctil prácu policajtov. V čisto politickom záujme, čisto sebeckom záujme.

Prečo ?

1. Politika, ktorý je pri moci, je prakticky nemožné stíhať a súdiť v ktorejkoľvek krajine. Kto má moc, má kontakty, má prístup k informáciam, a má možnosti, ako konanie spomaliť, alebo úplne zmariť …
2. Ak bol do kauzy nástenkového tendra zapletený aj J.Slota, mali obvinení dostatok možností, aby sa k jeho úlohe v rámci celého skutku vyjadrili – ak to neurobili, buď v tom nebol zapletený, alebo sú ochotní niesť celú vinu na svojich pleciach – a potom je to ich vec.

Dlhodobo deformuje myslenie (nielen) slovenskej spoločnosti jeden nešvár – beztrestnosť novinárov. Beztrestnosť, keď šíria informácie, ktoré nevedia podložiť dôkazmi, ale sú len domnienkami … alebo priamo výmyslami. Pretože vyjadrenie názoru je jedna vec, otvorené klamstvo a ohováranie – niečo úplne iné.

Pozor, rozhodne sa nezastávam J.Slotu, to v žiadnom prípade. Som presvedčený, že sa nikdy nemal dostať na vrchol slovenskej politiky, ale dostal podporu voličov a musím to rešpektovať – či už sa mi to páči, alebo nie. Ale ako môžeme hovoriť o slušnej spoločnosti, keď tí, čo by mali jej slušnosť zaistiť – sú úplne rovnakí, ako nimi kritizovaní ? Ako môže vzniknúť slušná spoločnosť, keď policajt nemá pokoj na poctivé plnenie svojich povinností a neustále je pod tlakom darebákov z médií, o ktorých sa v nejednom prípade vôbec nedá pochybovať, že im ide o všetko možné, len nie o pravdu a slušnosť ?

Prestaňme sa opájať myšlienkou darebákov z médií, že ak je ministrom vnútra R.Kaliňák, všetci policajti sú neobjektívní, skorumpovaní a na povrázku. Medzi policajtami nie je o nič viac vagabundov, ako v bežnej populácii. Ale slušní policajti určite prevládajú. Pozrime sa však, kto hovorí o morálke medzi politikmi – kumpáni pochybných persón, nádejní spolupracovníci s extrémistami, či iné „morálne“ úkazy … policajt si v drvivej väčšine musí tvrdo vydrieť peniaze od daňového poplatníka – politikovi či novinárovi stačí tárať, rozprávať ľúbivé slová bez zodpovednosti … a má zarobené. Kto si teda zaslúži náš rešpekt a úctu ?