O Slovensku

Niekedy je pohľad na diskusie doslova zúfalý. Každý problém, každý trestný čin skúšajú niektorí ľudia okamžite navliecť do politického kabáta.

Svojím spôsobom je však komické, keď človek číta niektoré postoje a hlavne vidí pokrytectvo nejedného diskutéra. Už klasickou ukážkou je postoj k využívaniu rôznych mocenských nástrojov – mať kedysi eštébáka v každom vchode bolo do neba volajúcimi zločinom, mať však na každom vchode kameru a monitorovanú všetku komunikáciu – to je v poriadku, však kto nič zlé nerobí, ten sa nemá čoho predsa báť, nie ? Len mi akosi nejde do hlavy, prečo to neplatilo ani v prípade toho eštébáka, veď ten v podstate robil presne to isté, ako kamery či elektronický monitoring, nie ?

Informácie sa dajú zneužiť v každej dobe a každým režimom – a proti každému. Je to vec morálky človeka, ktorý informáciami disponuje. Pokiaľ sa niekto diví, čo sa vyplavilo na povrch v posledných týždňoch a mesiacoch, asi zaspal dobu. Morálka je niečo, čo sa v dnešnej spoločnosti používa len ako slovo v rôznych prejavoch, a v politike sa morálka nenosí vôbec. V politike platí len jedno – morálne koná ten, kto je aktuálne pri moci, všetci ostatní sú darebáci. A samozrejme – druhá strana to zase vidí opačne.

Aj preto je dôležité, aby sme nechali policajtov, nech si robia svoju prácu. Každý má právo na svoju omrvinkou dôvery, pokiaľ nie je dostatočný dôvod na pochybnosti. A riadenie rezortu vnútra R.Kaliňákom nie je dostatočným dôvodom na pochybovanie o poctivosti policajtov.

Ak sa niekto pýta, prečo sa dnes vyťahujú veci, ktoré sú skoro premlčané, som presvedčený, že je na to jediný dôvod – dlho nebola možnosť, ako sa vecami zaoberať, ale hlavne – ako veci podložiť dôkazmi. Môžeme mať pochybnosti, môžeme dokonca aj vedieť, ale pokiaľ len vieme a nemáme k svojmu poznaniu dôkazy – je nám poznanie na nič. Pretože pred tvárou zákona platí len to, čo vieme dokázať – a niekedy je aj to málo.

Poznám policajtov – dobrých, ale aj takých, u ktorých cítim naozaj údiv a premýšľam, ako sa dostali do uniformy. Ale tých, ktorí berú svoju prácu vážne a chcú naozaj pomáhať a slúžiť, je rozhodne viac. A neraz vidím ich pobúrenie, keď si urobia svoju prácu, často presahujúcu obdobie týždňov, mesiacov a niekedy aj rokov – a nakoniec všetko dopadne pred súdom úplne inak. Neraz som videl ich zlosť a sklamanie, keď pre bezvýznamného zlodejíčka museli riešiť zložitú administratívu, žiadať o jeho vzatie do väzby (pre možné pokračovanie v trestnej činnosti), a keď sa dostali na kobylku veľkému darebákovi, ktorý si naozaj zaslúžil tvrdý postup – div sa mu nemuseli pokloniť … nie, Slovensko sa v tomto smere nelíši od iných krajín, a aj napriek (hanebnému) druhému miestu v rebríčku korupcie by sme mali byť objektívni – pretože v niektorých krajinách sa korupcia eviduje v menšom rozsahu len preto, že sa šikovne skrýva pod zákonnými praktikami.

Ak však chceme naozaj lepší život pre naše deti, mali by sme sa naučiť viac dôverovať tým, ktorí majú a chcú chrániť naše záujmy, a naopak menej veriť tým, ktorým ide na volebné obdobie len o naše peniaze, a samozrejme – moc. A prestaňme si namýšľať, že menší darebák posunie našu spoločnosť bližšie k slušnosti a spravodlivosti – darebák je vždy darebák, a menší darebáci sú malí len preto, že nemôžu byť – väčší.