O Slovensku

Bez urážky, ústav pamäti národa pokladám za zbytočnú inštitúciu, ak je základom jeho činnosti obdobie rokov 1948 – 1989. Slovenský národ a nezrodil po vojne na zelenej lúke, a pokiaľ má byť idea spomínanej inštitúcie založená výhradne na ŠTB, mal sa skôr volať – Ústav pamäti ŠTB … alebo inak – Demokratická inkvizícia (čo by asi sedelo viac) …

Ak sa pozrieme na darebáctva slovenských politikov po roku 1993, nazbieralo sa ich toľko, že bývalí eštebáci môžu len závistlivo krútiť hlavami, čo všetko je v “demokracii” možné. Aj keď teda, dnešnému systému by lepšie sedelo označenie – stranícka kleptokracia.

Možno mám nesprávne predstavy, ale niečo s názvom Ústav pamäti národa by malo byť archívom dejín národa od prvých zmienok o jeho existencii. Žiaľ v prípade ÚPN som mal od začiatku pocit, že honosný názov má zakryť skutočnú podstatu, teda túžbu po vybavovaní účtov. Pripadal mi ako iná inštitúcia, ktorá tiež nosí honosný názov Kongregácia pre náuku viery, ale v skutočnosti sa pod ňou skrýva neslávne známa inkvizícia, a aj ľudia, ktorým odlišný názor iných – prekáža.

Nech je to akokoľvek, skúsme si položiť otázku – ako sa chceme vyrovnať so zločinmi minulosti, ak sa nevieme vyrovnať so zločinmi – prítomnosti ? Alebo niekto naozaj verí, že ak bude opakovane vyťahovať zločiny minulosti, nebude vidieť jeho vlastné – zločiny ?