O Slovensku

Kohútik si ráno navliekol kožuch, na hlavu narazil baranicu (však vonku mrzne), oškrabkal tankový priezor na aute (však stačí vidieť kúsok, načo sa namáhať) a vyrazil do práce. Sliepočka obliekla detičky do krásnych čiernych bundičiek, a pri dverách napochytre schmatla do hrsti mobil a vyrazila – deti do škôlky a ona … snáď do práce.

Skoré ranné šero, chodníky a cesty síce očistené, ale namrznuté. Kohútik sledoval z nosítok, na ktorých ho nakladali do sanitky, ako hasiči „ošetrujú“ zbytky jeho auta, a nazlostených šoférov v kolóne, ktorí sa na rozdiel od neho správali zodpovedne a primerane k stavu cesty a počasiu.

Opodiaľ sa sliepočka vybrala s dvoma deťmi a mobilom pritisnutým k uchu cez prechod pre chodcov, čo bolo sprevádzané šmýkajúcim sa autom, ktorému vošla priamo do cesty (však má predsa ako chodec prednosť, nie), nepríjemným zvukom nárazu a vystrašeným krikom detí. Zlostne rozhadzovala rukami, pretože pre arogantného šoféra si ani telefonát (na ceste s deťmi vedľa seba) vybaviť nemôže.

Karma je zdarma … sliepočke sa šmyklo, mobil vyletel z rúk a ona skončila … tiež v nemocnici. Chúdence deti … čo už, za rodičov nikto nemôže, však ?