O Slovensku

Tento rok nebol dobrý. Ukázalo sa, že morálka, slušnosť a poctivosť sú len slovami, ktoré nič nehovoria najmä predstaviteľom štátu a voleným zástupcom občanov. Dalo by sa toho povedať veľa, ale všetci vieme, kto a čo má za ušami … takže sa nebudeme opakovať, ale skôr si zaželáme, aby Štedrý deň 2018 bol naozaj štedrý a mohli sme spomínať, ako sa to za jeden rok zmenilo k lepšiemu.

Skúsme si teda zaželať, aby sme počas toho budúcoročného dňa očakávaní už nemali vládu, prisluhujúcu cudzím záujmom na úkor slovenského národa, vulgárnu a primitívnu opozíciu, padlého „anjela“ na poste prezidenta, ktorý hovorí všetkým o rôznych životných hodnotách, ale sám si ich nectí. Skúsme si zaželať, aby sme sa konečne dočkali svetielka nádeje na konci tunela počas dlhej cesty, že Slovensko bude patriť predovšetkým slovenskému národu a jeho záujmom. Skúsme si zaželať, aby Slovensko viedli a reprezentovali ľudia, za ktorých sa nebudeme musieť hanbiť. Skúsme si zaželať, aby v spojení so slovom Slovensko dostali slová vlastenectvo, národ, vlasť a česť opäť svoj pôvodný význam, a nech je ruka na srdci počas tónov štátnej hymny vyjadrením skutočného pocitu, a nie len pokrytectva. Skúsme si zaželať, aby sa konečne niekto zaujímal o osudy tých, ktorí sa nemôžu brániť – detí, staršej generácie, chorých a – áno, aj väzňov. Pretože väzni sú zrkadlom osudu a trápenia národa a odrazom toho, kam naozaj smeruje spoločnosť. Skúsme si zaželať, aby sa hostia na Slovensku správali naozaj ako hostia, a pokiaľ sa budú správať inak, aby sme mali na čele štátu a národa ľudí, ktorí im ukážu správne miesto.

A dnes ? Dnes si želajme, aby sme dostali ten najväčší dar – úctu k vlastnému národu, k jeho dejinám, k ľuďom, ktorí ho naozaj preslávili a urobili mu dobré meno vo svete. Želajme si zdravie, šťastie, lásku a porozumenie … želajme si, aby boli dnes šťastní aspoň na pár okamihov aj tí, ktorí sú v kritickej situácii, osamelí, alebo postihnutí ranami osudu. Šťastné a veselé sviatky …