O Slovensku

… opustil nás v roku 1988, a budúci rok si pripomenieme 30.výročie skonu herca, ktorý si nepochybne svojimi výkonmi zaslúžil aj prívlastky – umelec a zabávač. Najmä ten druhý symbolizuje jeho kariéru a prácu, ktorej konečné výsledky sú v ostrom kontraste s tým, čo sa dnes prezentuje ako umenie, alebo humor …

Dnes sa ako umenie prezentuje niečo, čo nemá hlavu ani pätu. V pozíciách zabávačov sa dnes nachádzajú ľudia, ktorým zrejme musí pri natáčaní relácií svietiť nad hlavami nápis potlesk, pretože si neviem predstaviť nikoho, kto by sa naozaj smial pri tom, čo predvádzajú.

Iste, skvelým zabávačom môže byť aj človek, ktorý vlastne nemá potrebné danosti, aby dokázal baviť široké masy ľudí. Jedným z príkladov mohol byť V.Dvořák, ktorý dlhé roky tvoril nerozlučnú dvojicu s J.Bohdalovou, a základom ich úspešných vystúpení bol tvrdý nácvik každej scény. Čo bolo dané Menšíkovi do vienka, musel si Dvořák tvrdo odpracovať. Napriek tomu dokázali obaja baviť ľudí pomocou jednoduchých, ale vtipných myšlienok, ktoré dokázali prezentovať prirodzene a nenásilnou formou.

…. dnes by asi boli zhrození. Teda, Menšík by sa asi pobavene usmieval a v duchu si hovoril – kde nie je dané, tam sa nenájde … a Dvořák by nepochybne spľasol rukami a ako pedant si kládol otázku, aká je asi hladina alkoholu v krvi zodpovedných, keď tú hrôzu – nevidia.

A možno by premýšľali nad úplne inými otázkami, ale to sa už nedozvieme. V bývalom Československu tvorili Slováci zaujímavé inscenácie a Pepíci (ako sa im ľudovo hovorilo) boli hlavne od zábavy, humoru. A mnohé z vtedajších diel sú naozaj klenotmi umenia, ktoré dokázalo fungovať aj v dobe, často neprajúcej irónii, satire alebo vyslovene pichľavému humoru, príliš presne zasahujúcemu cieľ.

Dnes máme toľko slobody, že je zakázané skoro všetko. Alebo skôr – irónia života sa zakazuje, hoci je realitou. A za umenie sa pokladá to, čo sa kedysi nazývalo – zvrhlosťou. A tak sú pre možný rasový podtón neprípustné vtipy o Cigánoch, Židoch alebo Škótoch, ale filmy preplnené utrpením týchto etník, či doslova záplavou mŕtvol z ich radov sa pokladajú za vyjadrenie umeleckého pohľadu – autora. Dokonca sa tieto “diela” často interpretujú ako vrchol kultúrnej ponuky týždňa.

Ak raz bude možné klonovať človeka, mohli by oživiť Menšíka, aby sa vrátil a správne pomenoval to, čo sa dnes nazýva umením … a k blížiacemu Silvestru len toľko – nechajte si v rezerve sedatíva, alebo si prehrajte staré záznamy na YouTube…. aby vás náhodou šľak netrafil …