O Slovensku

Nie je ničím neobvyklým, že sa na Slovensku zapíja koža medveďa, ktorý ešte behá po slobode. A rovnako bežné je aj účelové konanie predstaviteľov spravodlivosti. Stačí si porovnať rozhodnutia súdov pri rôznej protizákonnej činnosti politikov a bežných občanov.

Exsiskár Kosík ešte ani nie je na Slovensku, na dokonca sa ani nedá predpokladať, či vôbec na rodnú hrudu dorazí, ale už sa špekuluje o jeho možnej výpovedi vo veci únosu Kováča ml., a prípadnej odmene za usvedčenie páchateľov, či skôr – Ivana Lexu, bývalého riaditeľa SIS. Už sa uvažuje, či by mu mohol byť odpustený už právoplatný trest za inú trestnú činnosť, alebo aspoň jeho časť.

Natíska sa otázka – o čo vlastne ide ? O nastolenie spravodlivosti, alebo odsúdenie Lexu za každú cenu, a bez ohľadu na prostriedky ? Nehovoriac o tom, že výpovede z druhej ruky, od spolupáchateľov trestnej činnosti, pôsobia všelijako, ale rozhodne nenudia dôveru. Nedá sa poprieť ich účelovosť a sotva sa dá za nimi hľadať niečo vo forme úprimnej ľútosti. Čisto teoreticky sa dá uznať úprimná ľútosť, ak páchateľa chytia pri čine a bez váhania sa prizná, nevykrúca sa a nebrzdí rôznym spôsobom riešenie veci. Hovoriť však o ľútosti u ľudí, ktorí si spomenú po rokoch, pričom boli medzitým odsúdení za inú trestnú činnosť, je naozaj naivné, ak nie priamo – hlúpe.

Nepochybne, politická objednávka trčí v pozadí ako slama z čižiem ženícha – vo fraku.

A verejné zbieranie “svedkov” rôznych káuz, ktorí sa akoby na zavolanie objavia v doteraz prázdnom lese “duchov”, tiež nepridáva na dôveryhodnosti. Ešte menej dôvery budia rôzne mediálne vystúpenia právnikov, alebo rôznych “odborníkov” z radov politikov. Súd ešte nezasadol, ale mnohí z nich už vopred očakávajú výsledok podľa vlastných predstáv. Pritom vedia, alebo skôr musia vedieť, že podobný prístup môže nielen skomplikovať prácu súdu, ale dokonca dať zbraň do rúk obžalovaných, a umožniť im, aby sa vyhli spravodlivému trestu, ktorého udelenie tak dlho a úspešne marili.

Všetko skôr pôsobí ako dokonale pripravená fraška na oklamanie občana a daňového poplatníka, šikovne maskujúca fakt, že niektorí ľudia stoja nad zákonom, respektíve sú – nedotknuteľní. Alebo rozprávka o celej koze a sýtom vlkovi. Obžalovaní nie sú nepopísanými knihami a ak by im hrozil reálny trest, možno by mohli na svojich “sudcov” z radov politikov kde-čo prezradiť. A o to v dnešnej nepokojnej dobe, kde sa spochybňuje všetko a všetci, kde každý politik hovorí o morálke len vo vzťahu k ostatným – nikto nestojí.

Nakoniec – možno sú mediálne tance okolo Kosíka a jeho možného svedectva skôr odkazom pre zasvätených – ak niečo pre mňa neurobíte, budem kvákať … a poriadne nahlas !