O Slovensku

Banská Bystrica a Žilina majú mnoho spoločného, a žiaľ v poslednej dobe najmä toho, čo veľa radosti obyvateľom neurobí. Ak v Banskej Bystrici vzniká dojem, že nikto sa nepoučil z toho, čo dostalo na post župana M.Kotlebu, tak v Žiline sa zrejme bude konať nechutný kabaret v réžii OĽANO, ktorý od posledných parlamentných volieb sprevádza slovenské politické dianie na najvyššej úrovni.

Padni komu padni … bez ohľadu na meno a postavenie. S touto zásadou súhlasím bez akýchkoľvek výhrad. Ale musím na druhej strane podotknúť, že verejný funkcionár by sa mal riadiť istým (nepísaným) kódexom správania, ktorého základnou zásadou by malo byť prezentovanie faktov a nestrannosť, spojené s poznaním vlastnej pozície a rešpektovaním jej hraníc. A zdá sa, že tak, ako si veci vysvetľuje po svojom banskobystrický župan Lunter, podobne postupuje aj žilinská županka Jurinová.

Žiadny slušný človek nemôže mať výhrady voči tomu, aby sa vykonala kontrola nakladania s verejnými financiami, a v prípade zistenia nezrovnalostí boli vykonané potrebné opatrenia, aby sa niečomu podobnému do budúcnosti zabránilo. A zároveň sa vykonali potrebné kroky, ktoré povedú k náhrade škody, spôsobenej daňovým poplatníkom. Potiaľ sa dá s krokmi Jurinovej bezvýhradne súhlasiť. Ale … kto volá po právnom štáte a zodpovednosti, mal by sám rešpektovať pravidlá.

1. Žilinský samosprávny kraj zastupuje v pozícii predsedu E.Jurinová, ktorá bola riadne zvolená do funkcie. Pokiaľ sa chce verejne vyjadriť k činnosti kraja, jeho obyvateľom, alebo problémom, ktoré sa kraja dotýkajú, mala by sa v mene kraja vyjadrovať sama, prípadne za účasti iných volených funkcionárov kraja alebo pracovníkov, ktorých sa daná problematika priamo dotýka. I.Matovič nie je voleným zástupcom v rámci kraja, nie je ani zamestnancom či poverenou osobou, a preto by nemal mať žiadne miesto za mikrofónmi v záležitostiach kraja – ani ako komentátor. Má dostatok možností, aby si organizoval vlastné tlačové konferencie.
2. Predseda samosprávneho kraja je osoba vo vyššom postavení a tomu by malo zodpovedať tak vyjadrovanie, ako aj vystupovanie a oblečenie. Je smutné, ak zástupca kraja vystupuje pred mikrofónmi ako náhle odvolaný z dovolenky, a „hosť“ vyzerá ako verejný funkcionár.
3. Správa kontrolných orgánov o stave prejednávanej veci nemá povahu rozsudku, ani obvinenia. Konštatuje len závery kontrolóra a jeho pohľad na predmet kontroly. Pokiaľ je podozrenie zo spáchania trestného činu, oprávneným orgánom na vyšetrovanie, vznesenie obvinení a uzatvorenie veci sú polícia, prokuratúra a súdy. A len právoplatný rozsudok alebo právoplatné rozhodnutie oprávňujú kohokoľvek ukázať prstom a povedať – to je vinník. Pokiaľ sa nechá emóciami uniesť občan, nič sa nedeje. Ale verejný funkcionár je povinný z titulu svojho postavenia rešpektovať právne postupy a právny poriadok štátu.
4. Verejný funkcionár by mal mať základné znalosti právneho systému a zákonov. Minimálne by mal vedieť, že prezumpcia viny je ideálnym základom k tomu, aby vinníci neboli nikdy potrestaní, pretože dokážu na základe takejto „triviálnosti“ spochybniť objektívnosť konania a rozhodovania oprávnených orgánov, a hoci sa nad týmto javom v rámci Slovenska len hodí rukou, na medzinárodnej pôde sú to dostatočné dôvody k zrušeniu rozhodnutí.
5. Nikto nevolí verejného funkcionára, aby si za peniaze daňových poplatníkov robil propagáciu vlastnej strany, alebo vybavoval politické či osobné účty.

Nemôžem spochybniť snahu E.Jurinovej o zlepšenie života v žilinskom kraji. Problémy majú však riešiť oprávnené orgány a nemajú byť nijakým spôsobom prezentované na verejnosti, pokiaľ nedôjde ku konečným záverom a právoplatným rozhodnutiam. Rešpektovanie právnych postupov je základom budovania a udržiavania právneho štátu. Agresívnou rétorikou, založenou na predčasných obvineniach, ktoré neraz nedobúdajú skôr formu križiackej výpravy, sa nemôže nič v živote občana zlepšiť. Skôr naopak – vyvolávajú sa negatívne nálady medzi ľuďmi, nenávisť na základe politického presvedčenia a skutočné problémy skončia obvykle v úzadí. A to obvykle vyhovuje dvom skupinám politikov – tým, ktorí potrebujú svoje prešľapy zamiesť pod koberec, a tým, ktorí problémy možno aj vidia, ale nevedia riešiť. A celá ich kariéra stojí len na rečiach a prázdnych slovách bez konečného efektu pre občana.

Kto je vinný, nech pyká … nech si však každý plní svoje povinnosti, v prospech občana a štátu, a nestavia sa do pozície, ktorá mu nie je vlastná.