O Slovensku

Pravda zvíťazí … áno, kým sa pravda obuje, lož niekoľkokrát obehne svet a potom už často vôbec nezáleží na tom, kto a čo povedal, alebo kto mal pravdu. Ľudia s radosťou zabúdajú a mávnu rukou – to bolo už dávno, nechajme to tak. A nakoniec sa ešte divia následkom svojej ľahostajnosti a pýtajú – prečo ?

Turecko napadlo Kurdov … nestalo sa to prvý raz, v podstate sa správanie Ankary voči Kurdom opakuje v pravidelných intervaloch. Svojho času to bolo proti Kurdom, žijúcim v Iraku, naposledy v Sýrii. Turecko je členom NATO, a je ďalším dôkazom, že severoatlantická aliancia je všetkým možným, len nie zoskupením na udržanie mieru a pokoja vo svete. Pretože Ankara sa správa len podľa toho, ako sa môžu správať (najmä) Washington a Londýn. Prečo ?

Možno preto, že dnešný turecký režim veľmi pripomína niekdajší režim S.Husajna v Iraku. Iracký diktátor neraz vhodne poslúžil americkej politike tam, kde jej administratíva a vojenské sily nemohli legitímne zasiahnuť – ľudovo povedané, robil špinavú robotu. Husajn je už mŕtvy a tak sa našiel vhodný náhradník. Navyše, v prípade potreby veľmi ľahko opomenuteľný náhradník. „Pokus“ o prevrat v Turecku urobil z krajiny doslova prezidentskú diktatúru, pričom reakcie medzinárodného spoločenstva, tak pobúreného odtrhnutím Krymu od Ukrajiny a jeho pričlenením k Rusku, sa v tureckom prípade zmohli na „pobúrené“ no-no-no, a tým všetko skončilo. Možno aj preto, že USA nemôžu, či nesmú stratiť tureckú základňu NATO Incirlik, ktorá je vzhľadom na svoju polohu veľmi významná. Nehovoriac o tom, že Kurdi boli (proti Husajnovi) a sú (proti islamskému štátu) vítaným spojencom, ale ich plány na samostatný štát sú skôr hrozbou pre tých, ktorí chcú ovládnuť významné ložiská strategických surovín v regióne. Otázne však je, čo sa bude v spomínanom regióne diať, ak Kurdi pochopia význam slov – nepriateľ môjho (falošného) priateľa je vlastne … môj priateľ.

Ale … vráťme sa na Slovensko … pravidelne sa v médiách či pri politických okrúhlych stoloch rozoberá rómska problematika. Rozoberá sa už desiatky rokov, a nikto ju v podstate nedokázal rozobrať a riešiť tak, aby večné reči boli aj nejakým – prínosom.

Zdroje hovoria, že na riešenie tejto „otázky“ je vyčlenených 450 mil. eur. Iné zdroje hovoria, že v súčasnosti žije na Slovensku okolo 420 tis. Rómov. Jediná súčasná oficiálna stratégia, ktorú môže vidieť občan v praxi, je opatrné chodenie okolo tejto témy, aby nedošlo k – diskriminácii, nežiadúcemu zásahu do občianskych či ľudských práv, šikanovaniu či prípadným konfliktom, ktoré by si mohol niekto (napríklad Brusel či rôzne mimovládne organizácie) všimnúť, a nedajbože by to mohlo vyvolať – pobúrenie.

A od tohoto pokryteckého postoja sa odvíja všetko. Aj nerovnosť pred zákonom, v ktorej bez akýchkoľvek pochýb ťahá za kratší koniec slušná a zákony rešpektujúca väčšina, medzi ktorou je aj množstvo Rómov. Tých, ktorí sa chceli a dokázali prispôsobiť. A rovnako sa nedá poprieť aj skrytý rasizmus spoločnosti, ktorá síce na jednej strane volá po prispôsobení Rómov, ale mať Róma za suseda … alebo učiteľa svojich detí – to už mnohí „bardi“ rovnoprávnosti odmietajú. Kto sa môže diviť tomu, ako sa správajú mnohí Rómovia, keď vidia, že ľudia z ich radov dokážu vyštudovať aj vysokú školu a potom skončia úplne rovnako, ako ostatní – na úrade práce, a samozrejme pri poberaní dávok, pretože nedostanú prácu ani tam, kde spĺňajú kvalifikáciu a chýbajú kvalifikované sily ?

Druhá stránka mince – môžeme sa diviť postoju mnohých v tejto otázke, keď sú sami často obeťami doslova neobmedzeného vystrájania „susedov“ – počnúc nepretržitým hlukom, vrieskaním, pokračujúc nájazdmi do záhrad a políčok, a končiac všadeprítomnou špinou, potkanmi a podobne ? A môžu sa sťažovať, kde len chcú – riešenie neprichádza. Navyše, v nejednom prípade nemôžu ani zmeniť bydlisko, pretože nemajú na to prostriedky, a ich aktuálne obydlie je pre vyššie spomínané príčiny – nepredajné. Ak by ho aj predali, sotva by si za utŕžené peniaze kúpili – maringotku.

Projekty na integráciu ? Kdeže … nedajte sa vysmiať …

Obvykle majú hodnotu papiera, na ktorom sú napísané. Problematika Rómov sa stala jednou z mnohých zámienok, ako zarábať na spracovaní „riešení“, ktoré sa nikdy neuplatnia v praxi. Však to niekto zaplatí, nie ?

Prečo vlastne nefunguje systém ? Odpoviem príkladom – sotva sa zlomil starý rok, a nastúpil nový, začali chodiť z úradov práce a sociálnych vecí listy osobám, poberajúcim sociálne dávky. Súviseli s účasťou na tzv. aktivačných prácach, ktoré majú byť protihodnotou za poskytnuté dávky. Na tom by nebolo nič zlé, ale tieto listy chodili aj osobám, u ktorých je sociálny status priamym následkom zdravotného stavu, a teda nepripadá do úvahy, aby sa aktivačných prác zúčastnili. Napríklad osobám, trpiacim autizmom, alebo odkázaným na invalidný vozík. Pri kontakte tvrdili úradníci, že nemajú informácie, na akom základe poberajú dotknuté osoby rôzne dávky … ???

Otázka prvá – aká je úroveň informačných systémov v štátnej správe, keď neobsahujú ani základné informácie ? Otázka druhá – ako je vlastne tento systém nastavený, keď pri návšteve úradu zistíte, že „neinformovaná“ úradníčka pracuje vo vedľajšej kancelárii, ako úradníčka, ktorá má k dispozícii všetky podklady o dotknutej osobe ?  Otázka tretia – prečo je potrebné priniesť podklady každej úradníčke osobitne, hoci sedia v jednej budove, vedľajších kanceláriách a pracujú pre jeden a ten istý úrad ? Otázka štvrtá – kto a koľko inkasoval za tento „informačný“ systém ?

Aká je teda realita ? Krutá – dnešná spoločnosť je založená na klamstve a pokrytectve. Pre verejnosť sa prezentujú aktivačné práce ako prínos, pretože poberatelia nedostávajú svoje dávky „zadarmo“. A tým ustúpi do úzadia aj otázka, kde končia verejné financie, určené na výkon prác vo verejnom záujme – ak sa totiž pozriete podrobne na rozpočty a činnosť samospráv, zistíte zjavný nesúlad – na jednej strane sa vykazujú výdavky na údržbu, upratovanie a podobne,  a na strane druhej tieto práce vykonávajú ľudia, ktorí nepoberajú riadnu mzdu, nie sú v pracovnom pomere – a čísla na oboch stranách rovnice – nesedia.

Rómska problematika, ktorá sa opakovane podsúva verejnosti, je v skutočnosti len vrcholom veľmi špinavého a mohutného ľadovca … kde je podvádzaná a okrádaná verejnosť bez rozdielu, Rómov nevynímajúc.