O Slovensku

Ak by mal šéf MOV T.Bach štipku charakteru, po rozhodnutí arbitrážneho súdu v Lausanne vo veci ruských športovcov by odstúpil. Sotva však môžeme niečo podobné čakať od niekoho, kto dokáže bezcharakterne rozhodovať na základe princípu kolektívnej viny.

Dnešný medzinárodný olympijský výbor je doslova presiaknutý politikou. Nikto nespochybňuje, že vo svete športu sa nájde množstvo ľudí, ktorí si chcú pomôcť k úspechu neférovými praktikami. Ale mali by sme priznať, že je to práve MOV, ktorý by si mal najprv upratať pred vlastným prahom a vysporiadať sa s mnohými – nanajvýš podozrivými – rozhodnutiami. Za všetko možno spomenúť veľmi čudný systém organizácie hokejového turnaja v Salt Lake City 2002, alebo zvláštne výsledky hlasovania v kandidatúrach na usporiadanie olympijských hier. Množstvo podozrení sa objavilo pri úspechu brazílskeho Rio de Janeiro, ale úplne čisté neboli ani OH v Londýne. A to už radšej nebudeme spomínať rôzne úpravy pravidiel v súťažiach, kde sa športovým veľmociam nedarilo, alebo ich ako na zlosť predbiehali malé krajiny. Vtedy dochádzalo k rušeniu disciplín, zmenám podmienok ich organizácie, alebo obmedzeniu počtu účastníkov z jednej krajiny – čo viedlo k naozaj kurióznym situáciám, keď sa na olympiádu nedostali aj majstri sveta v niektorých disciplínach, no na druhej strane štartovali športovci, ktorí obvykle hľadeli na stupeň víťazov rôznych šampionátov z úctivej vzdialenosti.

Pre Slovensko je veľmi smutné, že sa na spolitizovanú hru MOV nechali nalákať aj naši funkcionári, či niektorí športovci – najmä svojimi vyjadreniami. Pritom nevidím rozdiel medzi štátom podporovaným programom dopingu a politickým „dopingom“ v podobe rôznych nátlakových akcií, mediálnych búrok či korupcie. Podľa môjho názoru deformuje šport jedno či druhé, a rozhodne to neprospieva atmosfére. Rozhodnutie MOV o účasti bezmennej výpravy ruských športovcov na olympiáde je len posledným klincom do rakvy slušnosti a fair play.

Thomas Bach … okrem aktívnej kariéry v šerme, kde bol nepochybne úspešný, najmä v kolektívnych súťažiach, sa ako funkcionár zapojil aj do prípravy futbalových MS 2006 v Nemecku. Turnaja, ktorý je od jari 2016 pod drobnohľadom FIFA pre podozrenia z korupcie pri prideľovaní šampionátu, kde sa hovorí na základe predošlých zistení o úplatku vo výške 6,7 mil.€. Peniaze boli poukázané na účet bývalého katarského funkcionára FIFA, čo je osobitne zaujímavé v súvislosti s pridelením futbalových MS – Kataru. Nikde sa však nenájde zmienka, že by sa mal T.Bach za svoju účasť pri organizovaní MS vyviniť z podozrení – teda dokazovať svoju nevinu tak, ako to MOV pod jeho vedením žiadal od ruských športovcov. A nikto a nikdy nenavrhol ako recipročné opatrenie štart nemeckých futbalistov pod anonymnou vlajkou – vo forme kolektívneho trestu, ktorého terčom je dnes Rusko.

Šport sa v posledných rokoch stáva čoraz viac záležitosťou, v ktorej politické a komerčné záujmy stoja nad všetkým, vrátane morálky. A najviac volajú po morálke často práve tí, ktorí sa jej sami oblúkom vyhnú, ak sa im ti hodí. Objavuje sa čoraz viac podivných rozhodnutí – môžeme spomenúť kauzu okolo minuloročnej Tour de France a vylúčenia P.Sagana, kde bez akýchkoľvek pochybností išlo o všetko možné, len nie o objektívne posúdenie incidentu, ku ktorému došlo. Nehovoriac o tom, že práve „obeť“ M.Cavendish je roky známa svojou bezohľadnou a nebezpečnou jazdou v koncovkách etáp, pričom aj napriek opakovaným prešľapom nebola nikdy potrestaná tak, ako P.Sagan. Niekomu vadilo, že mohol vyrovnať bilanciu E.Zabela ? Málo platné, P.Sagan sa zapísal do dejín cyklistiky inak a oveľa jagavejšími písmenami.

Olympiáda by mala spájať národy, ba kedysi bola aj dôvodom na prerušenie konfliktov. Žiaľ, dnes je tomu inak. Dnes je olympiáda predovšetkým veľkým obchodom pre rôzne korporácie, luxusom, nedostupným pre menšie a chudobnejšie krajiny (v úlohe organizátora) … a blížiaca sa olympiáda sa čoraz viac stáva politickým podujatím, akousi predohrou pre novú – studenú vojnu ? Akú hodnotu má úspech – za každú cenu ? A kedy sa dočkáme rovnakého metra pre všetkých ? Prečo nečelí sankciám rôzneho druhu napríklad Izrael, ktorý od vzniku svojho novodobého štátu úplne ignoruje medzinárodné právo ?

Potrebuje svet športové podujatie, zneuctené manipuláciami v mene politických záujmov a intríg ? Chápem, že pre športovca je olympiáda vrcholo kariéry, a šanca na účasť, alebo dokonca úspech sa nemusí opakovať. Ale dovolím si spomenúť jednu myšlienku, ktorú som kedysi a inde publikoval po odhalení „pravidiel“ pri kvalifikácii hokejového turnaja na OH v Salt Lake City 2002. Radšej sa nezúčastniť žiadnej súťaže, než pokrivenej súťaže s nefér praktikami … možno sa všetci účastníci mimo Ruska teraz utešujú, že to budú mať ľahšie … ale sám by som špinavý úspech nechcel … v žiadnom prípade a za žiadnych okolností.