O Slovensku

Vinný je ten, kto sa mi nepáči. Koho mám rád, ten nemôže byť vinný ani vtedy, ak o jeho vine rozhodli súdy … výrok súdu platí len vtedy, ak mi to vyhovuje. Ak mi to nevyhovuje, súd bol zaujatý, svedkovia kúpení a kauza vymyslená …

Tak si predstavujú niektorí ľudia právny štát. Naozaj trápna predstava. V právnom štáte platí zásada, že vinný je ten, o koho vine právoplatne rozhodne súd. Slušní ľudia túto zásadu rešpektujú, aj keď sa im nemusí páčiť, že niektoré rozhodnutia súdov sú v rozpore s ich očakávaním.

Neslušní ľudia, skúsme ich označiť menom fiktívnej postavičky, napríklad „magister Táraj“, pokladajú za zákonné len to, čo im vyhovuje. Magistrov Tárajov máme vo verejnom živote nepreberné množstvo. Hádžu obvineniami všade, kde sa len otočia, vyťahujú rôzne tvrdenia, ktoré následne nevedia podložiť dôkazmi … čo im samozrejme nevadí a dokonca ani len neuvažujú, že by sa vzdali verejných funkcií, pretože pošpinili niekoho česť a meno. Ba máme aj takých, ktorí na svojich križiackych výpravách zatiahnu do problémov iných, a potom sa tvária, že vec a jej následky sa ich netýkajú.

Otázne je, či sa pri podobnom pohľade na svet dá budovať právny štát. Pretože ten, kto si nectí zákon, je rovnako vinný, ako ten – kto ho porušuje.

A ešte niečo … v športe platí zásada, že ukončením trestu začína nová etapa – napríklad hokejista si odsedí dve minúty, futbalista má dištanc na zápas, a podobne. Táto zásada by mala platiť všade, aj v bežnom živote. Na trestanie porušovateľov zákona máme ustanovené súdy, a rozhodnutím o treste, alebo jeho vykonaním (v akejkoľvek forme) by mala začať nová etapa. Iste, niektorých ľudí nezmeníme a budú vo svojej nekalej činnosti z rôznych dôvodov pokračovať, ale to nám nedáva žiadne právo, aby sme všetkých hádzali do jedného vreca a uzurpovali si to, čo je zákonom dané ako povinnosť – súdom. Pretože – ak si uzurpujeme to, čo nám nepatrí, nie sme lepší než tí, ktorí čelia následkom za svoje previnenia voči zákonu – ba možno sme ešte horší, pretože pokrytecky voláme po vláde zákona, a sami si ho podľa potreby – prispôsobujeme.

Kde je sudcom žalobca, tam platí násilie, nie zákon …. (Publilius Syrus)