O Slovensku

Nie je to taká dávno, čo sa Poliaci a nielen oni hrdili, že ruský plyn nepotrebujú

Nord Stream 2 sa však stáva pre Poľsko tým povestným bumerangom, vracajúcim sa po nešikovnom hode. Varšava si pred velikášskymi rečami zabudla prepočítať straty, a teraz hľadá spôsoby, ako sa vyhnúť katastrofe v štátnej pokladni.

Obojakosť sa jednoducho nevypláca. A v politike už vôbec nie. Varšava si naivne myslela, že s Američanmi za chrbtom bude opäť robiť veľmocenskú politiku, a Brusel jej bude tlieskať. No ako sa ukázalo, aj potlesk má svoje hranice a hlavne – ani Nemecko nie je také bohaté, aby ťahalo cech za absurdné protiruské ťaženie z vreciek nemeckých poplatníkov. Naopak – Poliakov pochváli za ich oddanosť boju proti ruskej diktatúre, a ešte na ich absurdnom fanatizmu aj dobre zarobí. Čo pochopil Orbán veľmi rýchlo a odmietol, po tom Varšava lačno chňapla a dnes sa bojí následkov.

Iste, nemecko-ruský projekt bude poriadnou ranou aj pre Slovensko.

Ale bude ranou zaslúženou, pretože sme volili a dali moc do rúk politikov, ktorí sú najprv Európania a až potom Slováci. Národný záujem im nehovorí nič, ak neplní ich vlastné vrecká. Bude poučením pre voličov, že európske záujmy sa vnucujú do popredia hlavne vtedy, ak majú malí a slabí niečo hodnotné, o čo sa ich vyplatí okradnúť v mene vzletnej myšlienky alebo cieľa.

Možno konečne pochopíme, že my sme síce spojencami v rámci únie alebo severoatlantického paktu, ale nič podobné z druhej strany – neplatí. Možno pochopíme pravdivosť slov – vy ste naši priatelia, ale my vaši priatelia nie sme … tak, ako to dnes poznávajú na vlastnej koži – Poliaci.

Piť na kožu medveďa, behajúceho po lese, sa jednoducho nevypláca…