O Slovensku

Agresívnej rétorike I.Matoviča sa nečudujem. Vlastne mu nič iné neostáva, pretože pohľad na rady „členov“ jeho strany hovorí jasnou rečou – v tomto košiari politické osobnosti nie sú …

Iste, boli časy, keď vznikala predstava, že práve z košiara Obyčajných ľudí by mohli nejaké osobnosti do vrcholovej slovenskej politiky – prísť. Žiaľ, každá z potenciálnych osobností veľmi rýchlo pochopila, že môže byť pre šéfa hnutia výťahom, ale rozhodne sa nebude podieľať na tom, kde a kedy výťah zastane. A ak, tak bude len krútiť kolieskom prevodu v prípade výpadku dodávok elektrickej energie. Nečudo, že osobnosti odchádzali, a Matovič ostával. Vlastne, a to si povedzme otvorene, sotva by sa našla politická strana, ktorá by o člena s jeho správaním – stála.

A tak by lepšie hnutiu OĽANO svedčila skratka KPT, alebo názov – Klub politických turistov. Svojho času v ňom skončil ako prívesok D.Lipšic, dnes je jednou z jeho tvárí vývojom a nenaplnením osobných ambícií sklamaný – Ján Budaj. A tak výsledky prieskumov verejnej mienky zodpovedajú realite ponuky hnutia, a výraznejšie sa na nich neprejavila ani súčasná situácia na Slovensku, ba oproti volebnému výsledku bol zaznamenaný nepatrný pokles. Dnes podľa prieskumov podporuje hnutie OĽANO – 10,4% opýtaných respondentov. Dosť malá podpora na to, aby sa mohol šéf hnutia označovať za hlas národa, ako to často s obľubou v rôznych rétorických cvičeniach spomína.

Iste, cestu do pekla neraz dláždia dobré úmysly, to sa nedá poprieť. Obávam sa však, že v žiadnej krajine na svete nepovedie cesta k úspechu s úsmevmi obyvateľov múzea voskových figurín, alebo výberom spolupracovníkov z radov pravekých politických artefaktov. Sledujúc politiku OĽANO sa mi pred očami zjaví obraz záhradníka, ktorý dôsledne poorie záhradu, oseje kvalitným osivom, pravidelne zalieva vodou, a keď rastlinky vypustia prvé lístky – prejde po nich valcom a pokropí pesticídom. A nakoniec ešte vykrikuje po susedoch, že sú darebáci, pretože sa jeho konaniu so smiechom – prizerali.

Z pohľadu politických oponentov je však konkurent ako I.Matovič, a to bez ohľadu na rôzne výstupy, politickým – darom z nebies. Prečo ? Nech by čokoľvek povedal, zásluhou nevhodne vybratej formy komunikácie je podpora jeho hnutia stabilná, ale v zásade nikoho vážne neohrozuje. Navyše, významným spôsobom oslabuje iných protivníkov, ktorí by vedeli ponúknuť zaujímavé myšlienky, podporené aj primeranými argumentami, ale nakoniec odídu naprázdno. Prázdna, aj keď zdanlivo ľúbivá rétorika ich potenciálneho spojenca odháňa potenciálnych voličov tam, kde sa prejavuje určitá forma spoločensky prijateľného správania, hoci niekedy prezentovaná osobami s morálnymi defektmi. Sledujúc diskusie v rôznych médiách, najvernejším voličom R.Fica bol v posledných rokoch práve I.Matovič. Neraz sa objavil názor, že SMER-SD a R.Fico by mali ísť do histórie, na pomyselné smetisko dejín, ale pokiaľ by mal byť alternatívou či náhradníkom po ich odchode práve šéf Obyčajných ľudí, mnohí sa vyjadrili v zmysle – to radšej nejaký čas ešte vydržíme s Ficom. Až sa situácia pričinením nepredvídateľných okolností vyhrotila.

Stavať budúcnosť Slovenska na aktívnej účasti I.Matoviča a OĽANO je nezmysel. Prosperujúci, právny a slušný štát sa nedá budovať a udržiavať za pomoci intríg, vulgárnosti a aktívnej účasti politických turistov, ktorí v honbe za verejnou funkciou prezlečú kabát toľkokrát, kým svoj cieľ nedosiahnu.